Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. apríl 2002 V Estónsku sú aj odporcovia rovnej dane Daniel Raus V súvislosti s rovnou daňou sa často hovorí o Estónsku, kde takýto spôsob vyberania daní už roky funguje. Existuje tam ale aj veľa odporcov. Zavedenie rovnej dane z príjmov v Estónsku neznamenalo koniec diskusií o tejto téme. Práve naopak. Aj po deviatich rokoch je to horúca otázka. Rovná daň má svojich presvedčených priaznivcov a rovnako presvedčených odporcov. Ich argumenty možno zjednodušene zhrnúť do formulky: jednoduchosť kontra sociálny zmier. Keďže výhody sú viac známe, porozprávali sme sa s jedným z odporcov rovnej dane, bývalým ministrom hospodárstva a poradcom súčasného ministra Heidom Vitsurom. Ten hodnotí pre a proti nasledovne: AUDIO: „Myslím si, že je jednoduchšia, ako progresívna daň. Jej nevýhoda je ale v nerovnakom rozdelení príjmov, čo má sociálne dôsledky a vedie to k väčšej nerovnosti obyvateľov“. Keďže otázka daní je vždy – najmä v predvolebnom období – predmetom diskusií medzi vládnucimi stranami a opozíciou, opýtali sme sa, aká bola podpora rovnej dane pri jej zavádzaní. Tu je odpoveď: AUDIO: „Nebol to konsenzus. Bola to politika vládnucich strán, nie dohoda s opozíciou alebo konsenzus obyvateľstva“. Faktom ale je, že zavedenie rovnej dane v Estónsku nijako neotriaslo štátnym rozpočtom, čo je zvyčajná námietka odporcov. Faktom je aj to, že Estónsko patrí medzi postkomunistickými krajinami k tým, ktoré vykazujú najlepšie ekonomické výsledky. Rovná daň napriek tomu zostáva predmetom sporu. Na otázku, či sa vytvoril konsenzus aspoň teraz, odpovedá Heido Vitsur nasledovne: AUDIO: „Nie, viaceré politické strany a jedna vládnuca strana uvažujú o zavedení progresívnej dane“. Dodajme, že zdanenie príjmu je v Estónsku pomerne vysoké - 26 percent. Daň z pridanej hodnoty je jednotná - 18 percent. Nezdanená časť sa rovná asi pätine priemernej mzdy. Otázka teda je, či neprichádzajú pokusy, sledujúce zníženie daní. Ešte raz odpovedá Heido Vitsur: AUDIO: „Áno sú také návrhy, ale ak by sme to urobili, nerovnosť medzi ľuďmi by sa ešte zvýšila. Bohatí by mali ešte viac ako chudobní“. Zjednodušene teda možno konštatovať, že rovná daň má nesporné výhody, aby sa ale nestala jablkom sváru, musí rešpektovať mieru únosnosti v tej ktorej krajine. A v tejto otázke môže byť postkomunistické Estónsko čosi celkom iné ako terajšie Slovensko. Isté to ale nemusí byť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...