Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. apríl 2002 Najväčším rizikom je zvyšovanie deficitu verejných financií, varujúce je saldo zahraničného obchodu Attila Lovász Najväčším rizikom pre slovenskú ekonomiku je zvyšovanie deficitu verejných financií, najmä štátneho rozpočtu. Toto stanovisko dnes od seba nezávisle prezentovali dvaja členovia vlády. Premiér Mikuláš Dzurinda v diskusii HN-klubu, a vicepremiér Ivan Mikloš na konferencii týždenníka Trend. Slovo má Attila Lovász. Na diskusnom fóre Hospodárskych novín sa pokúsil premiér Mikuláš Dzurinda už o celkové hodnotenie ekonomickej politiky ním vedenej vlády. Bezpochyby krok, smerujúci už aj k volebnej kampani priznal samotný premiér konštatovaním, že pre vládu sú vždy dôležité skôr pozitíva vývoja, kým opozícia alebo verejnosť môže vnímať skôr negatíva. Dodal však, že v nasledujúcom období sa bude snažiť pozitíva ekonomického vývoja vysvetliť aj občanom, teda voličom. V čase, keď na Slovensku už de facto prebieha volebná kampaň, netreba sa Dzurindovi čudovať. Napriek všetkým negatívam mohol o ním vedenej širokospektrálnej vláde vysloviť aspoň isté hodnotenie pred podnikateľmi, ekonómami a analytikmi, a podľa neho je výsledok dobrý. Hovorí Mikuláš Dzurinda: AUDIO: "Ten výsledok je pozitívny najmä preto, lebo ekonomika je zdravšia a lepšia ako bola pred štyrmi rokmi. A po druhé najmä preto, lebo Slovensko dnes po štyroch rokoch je bližšie k cieľu, ako pred štyrmi rokmi." Podmienkou takéhoto hodnotenia je podľa Dzurindu najmä otázka, či skutočným cieľom je integrácia do NATO a EÚ a vytvorenie trhovej ekonomiky. Ak totiž cieľom Slovenska je to, čo je napísané vo vládnom programe, musel dnes Dzurinda priznať aj nedostatky: AUDIO: "To, čo už je horšie, je aplikačná prax, správanie sa exekútorov, vymožiteľnosť práva. Nemôžeme byť spokojní s tempom a výsledkami nášho zápasu s korupciou." V tomto je potrebné dať Mikulášovi Dzurindovi za pravdu. V druhej oblasti, ktorú hodnotil ako veľké pozitívum, však pravdu už celkom nemá - a to je stabilita koruny a inflácia. Premiér totiž spomínal skutočne fakty, keď hovoril o medziročnej miere inflácie a keď ako zlatý klinec použil predpoklad na tento rok: medziročnú infláciu vo výške štyroch percent. Sám totiž uznal, že vláda vo volebnom roku nemôže dosiahnuť politickú vôľu všetkých koaličných strán na ďalšiu dereguláciu regulovaných cien, čo podľa neho ani nie je potrebné. Tu treba upozorniť, že deregulácia regulovaných cien je potrebná zo zásadných dôvodov. Ak aj totiž existujú zdroje na vykrytie prípadných strát z regulácie, regulované ceny jednoznačne deformujú trh. Nech už sú regulované na spotrebnom trhu alebo u veľkoodberateľov. Naviac premiér nespomenul, že regulácia napríklad ceny plynu sa týka aj veľkoodberu, čo predsa na spotrebiteľský trh má len nepriamy, neskorší efekt a ani volebný rok nie je dôvodom ju neurobiť. Dodajme ešte, že deregulácia bude musieť zákonite nastať v nasledujúcich rokoch. Čím viac s ňou politická elita otáľa, tým nepríjemnejší bude dopad. Ak sa totiž uvoľnia ceny povedzme o dva roky, bude to znamenať väčšiu infláciu, ako keby sa uvoľnili teraz. Ďalším nedostatkom ekonomiky je zvyšujúci sa deficit zahraničného obchodu. Zatiaľ je možné ho vykryť, vláda však bude musieť ustrážiť ďalší vývoj a to z jednoduchého dôvodu. Nemožnosť vykrytia deficitu pôjde na úkor stability koruny, ktorú Dzurinda považuje za dôležité pozitívum. Znižovanie deficitu môže nastať zvýšením vývozu a znížením dovozu. Dovoz sa znižovať v technologiách, strojoch a zariadeniach nedá, tie sú napokon dôvodom vysokého deficitu. Investičné dovozy sa však vrátia a to v pomerne krátkom čase. Jediné, čo sa nevráti je dovoz kvôli spotrebe, a tam má vláda veľmi účinný nástroj. Je ním znižovanie spotreby verejnej sféry. Teda najmä spotreby štátu, ale aj samospráv a verejnoprávnych a rozpočtových organizácií. A tu prichádza vhod varovanie Ivana Mikloša: "najväčším rizikom pre ekonomiku je zvýšenie deficitu verejných financií". Ak by takéto niečo nastalo len kvôli spotrebe verejného sektora, bolo by to nezodpovedné voči daňovníkom. Bez ohľadu na to, či práve je alebo nie je volebný rok. Ak sa totiž bude zvyšovať spotreba verejného sektoru, a ten bude zvyšovať deficit, otvorí sa problém spojených nádob. Šetrenie bude musieť nastať v domácnostiach. Znamenalo by to prijať opatrenia na zníženie spotreby domácností, čo by znamenalo buď zavádzať dovozné prirážky a clá - s čím integračné ambície Slovenska nie sú v súlade - alebo znehodnocovanie meny, podporujúce vývoz, čo by však znamenalo pád stabilnej, na dôvažok pomaly sa zosilňujúcej koruny. Spotrebu verejného sektora môže vláda ustrážiť bez väčších problémov a najmä bez straty podpory verejnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...