Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       15. apríl 2002 Ekonomickí ministri odporúčajú použiť príjmy z SPP podľa pôvodných zámerov Attila Lovász Porada ekonomických ministrov dnes prerokovala dva závažné materiály. Jeden sa týkal rizík rozpočtu na rok 2002, najmä na strane príjmov, kde hrozí prekročenie deficitu o viac ako 20 miliárd korún. Tejto téme sa budeme podrobne venovať v zajtrajšom vysielaní. O návrhu na rozdelenie príjmov z privatizácie SPP priniesol podrobnejšie informácie Attila Lovász. Porada ekonomických ministrov dnes rozhodla o tom, aké rozdelenie príjmov z predaja 49 percent SPP odporučí vláde. Ekonomickí ministri sa držali pôvodných predstáv a navrhli rozdelenie peňazí predovšetkým na sociálnu reformu a na oddlžovanie štátu. Hovorí ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš: AUDIO: "65 miliárd na náklady sociálnej reformy, 52,8 mld. na splatenie štátneho dlhu, 5,3 mld. na splatenie štátnych záruk, 1,7 na záväzky FNM, ktoré sú zmluvne kryté, 4 mld. na kompenzáciu nákladov miest a obcí spojené s plynofikáciou a 1,3 mld ako rezerva na vykrývanie kurzových rozdielov. " Čiastka, určená na sociálnu reformu vyplýva z posledného predprivatizačného rozhodnutia vlády, presunúť podiel príjmov z 25 percent akcií SPP do sociálnej poisťovne na postupné vykrývanie strát prechodu na kapitalizovaný systém sociálneho poistenia. Čiastka takmer 53 miliárd korún na splatenie štátneho dlhu je však ešte otázna. Štátny dlh je totiž približne dvojnásobný a preto nie je jedno, na ktorú časť dlhu sa peniaze použijú. Národná banka ústami guvernéra Mariána Juska už navrhla splatenie istín zahraničného dlhu, a to hneď ako sa o príjmoch z privatizácie SPP začalo hovoriť. Guvernér to odôvodňoval možným ušetrením na úrokoch zahraničných dlhov. Pretože sa objavili aj iné názory, bolo zaujímavé vypočuť si názor ekonomických ministrov. Ten však ešte nie je definitívny. Znovu Ivan Mikloš. AUDIO: "Ministerstvo financií s NBS má do polovice mája predložiť riešenie, aj z hľadiska odhadu budúceho vývoja. Či to je už na zahraničný dlh, či aj na domáci, či na tie, ktoré sú už splatné alebo aj na také, ktoré sú pred lehotou splatnosti. " Vyše päťmiliardová položka na splatenie štátnych záruk je tiež oddĺžením štátu - sú to totiž úvery, na ktoré štát poskytol garancie, sú po lehote splatnosti a dlžník ich nebol schopný splatiť. Podobne je to so záväzkami Fondu národneho majetku, ktoré vznikli buď zo zákona alebo zmluvnými vzťahmi fondu pri správe národneho majetku. Fond, hoci podľa zákona nie štátnou organizáciou, obhospodaruje štátne vlastníctvo a jeho aktíva, podobne ako záväzky, sú štátnymi aktívami a záväzkami. Jediná suma sa spod pravidla vymyká. Je to štvormiliardová položka na vykrytie investícií do plynofikácie obcí. Tu nejde o štátne záväzky, ale o vykrytie nákladov obcí, spojených s plynofikáciou, ktoré súvisia s používaním služieb teraz už čiastočne súkromného poskytovateľa. Obce išli do plynofikácie s tým, že na jej náklady budú k dispozícii štátne peniaze. Keď sa štát rozhodol, že plynárenský gigant aspoň čiastočne predá, rozhodol sa prostredníctvom exekutívy, že obciam tieto investície nahradí. Je to rýdzo politické rozhodnutie, má však svoju logiku a možno ho hodnotiť, ako správne. Vo verejnosti sa objavili aj dohady, že z príjmov privatizácie SPP by sa peniaze mali použiť na oddĺženie zdravotníctva alebo školstva. Tieto položky porada ekonomických ministrov nezmietla zo stola, ale neodporučila na ich vykrytie príjmy z predaja SPP. Fond národneho majetku okrem SPP počíta v tomto roku ešte s príjmami okolo 40 miliárd korún. Aj tieto príjmy boli dnes témou rokovania ekonomických ministrov. Vláde odporúčajú využiť ich tiež na oddlžovanie. 9 miliárd by malo byť použitých na splatenie štátnych dlhopisov vo VÚB, 5,5 miliardy na splatenie starých dlhov zdravotníctva a železníc, až 12 miliárd na splatenie úverov so štátnou zárukou, 5 miliárd na vykrytie dlhopisov v držbe právnických osôb, a Štátny podporný fond poľnohospodárstva by mal dostať 1,2 miliardy. Z tohto výpočtu sa znovu vymyká len poľnohospodársky fond, ktorý nie je priamo záväzkom štátu a pravdepodobne akceptovanie tejto sumy bolo až po politickej dohode koaličných ministrov. Pokiaľ by sa tieto prostriedky použili na reštrukturalizáciu odvetvia, boli by to rozumne vynaložené peniaze - aj Európska komisia totiž upozorňovala, že bez reforiem poľnohospodárstva sa len ťažko dá uzavrieť kapitola 7, a to ešte nesúvisí s otázkou priamych dotácií z Únie. Súvisí to však nepriamo: priame dotácie na Slovensko nebudú prichádzať ani v navrhovanej miere 25 percent doterajších členov, kým nebude reforma v zmysle spriehľadnenia vlastníckych vzťahov a zrovnoprávnenia jednotlivých foriem hospodárenia v rezorte. Tieto peniaze sa však dajú použiť aj nerozumne - priamymi a efektívne nekontrolovateľnými subvenciami, z ktorých nakoniec nebude mať osoh ani odvetvie, ani spotrebiteľ a napokon ani daňovník.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...