Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. apríl 2002 Obavy z finančnej krízy sú nenáležité, deficit verejných financií však môže narásť Attila Lovász V súvislosti s narastaním deficitu obchodnej bilancie sa na Slovensku začalo hovoriť o finančnej kríze. Tieto dohady sa len posilnili správami o rizikách štátneho rozpočtu na tento rok. Na to, či sú obavy opodstatnené, sa pokúsil hľadať odpoveď Attila Lovász. Negatívne saldo zahraničného obchodu je v súčasnosti na úrovni okolo 10 percent predpokladaného hrubého domáceho produktu. Je to medzi finančníkmi hranica, pri ktorej začínajú byť ostražití, nie je to však nič tragické. Keď v máji 1999 dosiahol deficit tiež zhruba 10 percent HDP, znamenalo to tlaky na kurz slovenskej koruny. Bolo to však obdobie, keď deficit bol financovaný z úverových (a dodajme, veľmi drahých) zdrojov. V súčasnosti je situácia iná. Schodok je prefinancovaný priamymi zahraničnými investíciami, ktoré ináč stoja aj v pozadí vzniku záporného salda. Záporné saldo sa totiž zvýšilo najmä vďaka dovozom technológií, strojov a zariadení, čo sú investície, ktoré sa neopakujú každý deň a v krátkej budúcnosti by mali znamenať práve obrat v bilancii zahraničného obchodu. Iná je situácia v štátnom rozpočte, na ktorý má vláda oveľa väčší vplyv, ako na saldo v zahraničnom obchode. Po prvom štvrťroku sa objavili riziká, na elimináciu ktorých sa pripravuje vláda na základe včerajšieho rokovania ekonomických ministrov. Situáciu opísal vicepremiér Ivan Mikloš nasledovne: AUDIO: "Zhruba okolo 26 miliárd je kvantifikácia všetkých rizík, teda aj príjmových, aj výdavkových, za predpokladu, že by sa neprijímali žiadne opatrenia a že by ten vývoj bol negatívny." Na strane príjmov ohrozujú štátny rozpočet nerealizovateľné zvláštne odvody štátnych podnikov a Národnej banky Slovenska a tiež do istej miery nesplnenie niektorých daňových príjmov. Na strane výdavkov sú to najmä výdavky v sociálnej oblasti, ktoré sú predpísané zákonom a pre štát sú teda povinné. Vláda má prerokovať opatrenia na budúci týždeň, ale nemožno ich prirovnávať k ekonomickému ozdravnému balíčku z roku 1999. Vtedy totiž "visel nad Slovenskom Damoklov meč" v opodobe hroziacej finančnej krízy z už spomínaných dôvodov. Pozrime sa na čísla, ktoré v súčasnosti v slovenskej ekonomike platia. NBS má, na rozdiel od 2,9 miliardy v roku 1998, ku koncu minulého roku devízové rezervy na úrovni 4,1 miliardy dolárov. Objem zisku nefinančnej sféry (teda výrobných podnikov a služieb) bol pred troma rokmi 21,6 miliardy korún, za rok 2001 je to až 122 miliárd korún. Aj finančný sektor je ziskovejší, z 5 miliárd si zvýšil zisky na 12,8 miliárd korún. A to všetko pri inflácii výrazne pod 10 percent. Vláda má niekoľko inštrumentov, ako zvýšiť príjmy, ale najmä ako nezvyšovať výdavky. Okrem iného je to aj možnosť prehodnotenia napr. zákonnej úpravy náhradneho výživného, kde na základe minulý týždeň schváleného, no prezidentom ešte nepodpísaného zákona, má vzniknúť špeciálny fond so sumou 1,5 miliardy korún. Nevedno prečo, lebo objem nevyplácaného výživného sa pohybuje okolo 15 miliónov ročne. Vláda tiež môže viazať rozpočtové zdroje. V tomto smere napríklad Sergej Kozlík z HZDS tvrdí, že by to malo byť celoplošne o 10 percent. Mikloš s ním nesúhlasí, lebo podľa neho nemožno viazať zdroje na obligatórne výdavky. AUDIO: "Takéto jednoduché riešenia sa možno ľahko hovoria z opozičných lavíc, ale oveľa ťažšie sa realizujú." Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že slovenská koruna silnie k referenčnej mene ale aj k doláru. Hovoriť o finančnej kríze pri silnejúcej mene, pri neúverovom prefinancovaní deficitu a pri odhodlaní vlády ešte v prvom polroku zastaviť negatívne trendy vo verejných financiách, je teda zbytočne prehnané. Nebezpečný zahraničný deficit by znamenal neúmerné narastanie domácej spotreby a to najmä spotreby verejného sektora a nie domácností. V tomto smere má práve vláda možnosť zasiahnuť znižovaním verejnej spotreby, čo by malo dvojaký efekt. Po prvé by sa vylepšili ukazovateľe zahraničnoobchodnej bilancie, po druhé by sa znížili výdavky centrálnej vlády a štátnej správy, čo by zasa zmenšovalo riziká rozpočtu. Istú nepriamu možnosť na zvýšenie spotreby má rozpustenie 4 miliárd korún obciam, ktoré sa plynofikovali. Lenže aj tu má vláda možnosť viazať tieto prostriedky na úhradu dlhov obcí a miest - majú ich aj tak neúrekom. Oddlženie obcí sa neprejaví v spotrebe a ešte im aj pomôže vo vlastnej bilancii. Najhorším prípadom by bola enormne zvýšená spotreba domácností. Tá však zatiaľ nie je až taká hrozná, pričom by bola šanca na zvyšovanie - zvýšili sa totiž čisté mzdy o 4 percentá a predpoklad hovorí o ich ďalšom raste. Ukazovatele hrubých miezd sú horšie, ale ich nárast o necelé percento znamená vyšší nárast v čistých mzdách po znížení odvodovej povinnosti. Riziká teda skutočne existujú, je len na vláde, aby ich včas a bez otáľania (podobnému prvým trom mesiacom 1999) aj eliminovala.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...