Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       19. apríl 2002 KDH chce presadzovať svoje programy pre rodinu, nebude to však striktná podmienka pre vstup do vlády Jana Pankovčínová Predstavitelia KDH dnes predstavili niekoľko projektov na podporu rodiny, s ktorými chcú uspieť v predvolebnej kampani a ktoré mienia presadzovať do programu budúcej vlády. Viac už má Jana Pankovčínová. Po myšlienke zavedenia rovnej dane vo výške iba 14 percent, ku ktorej sa rezervovane stavujú viacerí ekonomickí experti a konkurenčné politické subjekty, dnes kresťanskí demokrati predstavili ďalšie svoje predvolebné projekty. Všetky sa týkajú rodiny - KDH chce zaviesť takzvanú Detskú vkladnú knižku, Rodičovskú knižku a Penzijný kúpeľný šek. Všetky tri projekty by znamenali zvýšené nároky na výdavky štátneho rozpočtu a úľavy iba pre rodiny s deťmi. Kresťanskí demokrati protiargumentujú prínosom v oblasti zamestnanosti a v sporení, čo môže priniesť zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšiť dostupnosť úverov. K najzaujímavejším patrilo vystúpenie poslankyne Anny Záborskej o projekte Detskej vkladnej knižky. Štát by podľa neho mal každému novonarodenému dieťaťu prispieť sumou 5.000 korún na vkladnú knižku, ktorú mu rodič otvorí v ľubovoľnej banke. Vkladom však bude môcť disponovať iba dieťa po dovŕšení 18-teho roku života. Rodič mu počas tohto obdobia môže výhodne ukladať ďalšie peniaze. Hovorí Anna Záborská: AUDIO: „Každý zamestnaný rodič potom bude môcť odvádzať mesačne na tento účet 10 percent z príspevku, ktoré ako zamestnanec odvádza do Sociálnej poisťovne, čiže 0,67 percenta zo svojho hrubého príjmu.“ Pri priemernej hrubej mzde 12 800 korún by podľa KDH jeden z rodičov odvádzal na Detskú vkladnú knižku 87 korún mesačne a presne o túto sumu, teda 87 korún, by platil menej Sociálnej poisťovni. V 18-tich rokoch života by vraj malo dieťa k dispozícii viac ako 80 tisíc korún. Samozrejme, ak bude rodič zamestnaný. Lenže na druhej strane návrh KDH znamená znížené príjmy Sociálnej poisťovne - v prvom roku by to podľa výpočtov kresťanských demokratov bolo zhruba 50 miliónov korún a v ďalších rokoch, ak sa uskutoční plánovaná reforma dôchodkového systému, by už jeden z rodičov odvádzal prostriedky do takzvaného prvého piliera dôchodkového systému. Keďže štát prispeje prvým vkladom, navyše by sa odľahčil štátny rozpočet - v prvom roku zhruba o 300 miliónov korún a v ďalších to zásisí od počtu narodených detí. Teoreticky, ak by mali rodičia 10 detí, zo svojho príjmu by neplatili Sociálnej poisťovni nič, čo je ekonomicky povážlivé, keďže by prestal platiť princíp solidarity a prostriedky by Sociálnej poisťovni tak či tak chýbali. Podobnú filozofiu odráža aj projekt Penzijnej šekovej knižky. Ten má podľa Júliusa Brocku motivovať k doplnkovému dôchodkovému sporeniu, aby si občania v dôchodkovom veku nielen zlepšili životnú úroveň, ale ak budú sporiť aspoň päť rokov, po odchode na penziu získajú aj nárok na úhradu týždňového pobytu v kúpeľoch na Slovensku v hodnote 5 tisíc korún. A napokon návrh Rodičovskej knižky predpokladá, že rodič dostane od štátu kupóny v hodnote 10 tisíc korún namiesto kolkov a nimi by platil správne poplatky. Napríklad vydanie pasu, živnostnenského povolenia či vkladu do katastra. Analytik Miroslav Beblavý vníma všetky tri návrhy KDH ako snahu pomôcť vytipovaným skupinám, ktoré ale vyvolávajú aj otázniky nielen kvôli adiministratívnej náročnosti, ktorá môže byť pre štát veľmi drahá, ale aj kvôli deformovaniu princípov pripravovanej dôchodkovej reformy. Na našu otázku, či sú návrhy KDH ekonomicky nevykonateľné, Beblavý odpovedal: AUDIO: „Nie, oni realizovateľné sú, oni nepochybne sú vykonateľné, otázka je, či sú efektívne, či teda to, koľko bude stáť ich administrácia a či to, ako sa snažia zviazať možnosti rozhodnutia ľudí, či je ten spôsob, ktorým chceme ísť.“ Politicky i finančne náročné programy bude KDH presadzovať do programu budúcej vlády. Na otázky, či budú aj podmienkou vstupu strany do vlády, však líder kresťanských demokratov Pavol Hrušovský reagoval zdržanlivo: AUDIO: „Nevyjadrím sa kategoricky či áno, alebo nie, ale budeme sa snažiť presvedčiť o správnosti našich návrhov a presadiť čo možno najviac návrhov v budúcom vládnom programe.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...