Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       23. apríl 2002 Prvý dopad predaja akcií VSŽ sa ukázal v dozornej rade spoločnosti Attila Lovász Finančné skupiny Penta Group, Istrokapitál a J&T, ktoré získali vyše štvrtinový podiel vo Východoslovenských železiarniach, včera dosiahli nominovanie svojich predstaviteľov do dozornej rady spoločnosti a následne chcú odvolať prezidenta spoločnosti Antona Bidovského. VSŽ je podnik strategického významu, a na možný dopad týchto krokov sa pozrel Attila Lovász. Po tom, ako v decembri predala vtedy ešte štátna akciová spoločnosť Transpetrol akcie VSŽ zo svojho portfólia a potom, čo Úrad pre finančný trh tento predaj uvoľnil a povolil vyrovnanie obchodu, získali finančné skupiny Penta Group, J&T a Istrokapitál asi 27 % akcií. To im umožnilo, aby nominovali svojich zástupcov do dozornej rady a už včera nevylúčili aj odchod prezidenta spoločnosti Antona Bidovského, ktorý je tam ako nominant štátu. Spoločnosť Penta Group, ktorá nedávno získala nepriamu kontrolu napríklad aj nad Slovenskou plavbou a prístavmi a.s., už v januári zverejnila, že jej zámerom, ako portfóliového investora, je strednodobá investícia. Svoj podiel chce posilniť a ešte aj zvýrazniť s tým, že považuje vstup do VSŽ za strednodobú, troj až päťročnú investíciu. Včerajšie valné zhromaždenie, ktoré reflektovalo zmenu vlastníckej štruktúry, už rozhodlo o znížení základneho imania, čím by sa mala vykryť strata VSŽ, naakumulovaná za predchádzajúce roky. Spomínané finančné skupiny sú na Slovensku známe, ako špekulatívne finančné kruhy, v prípade VSŽ sú to typickí portfólioví investori. Teda takí, ktorí chcú čo najviac vyťažiť buď z dividend, alebo z následneho predaja akcií. Takýto druh investovania na Slovensku nie je charakteristický, nie je však ani ničím novým a najmä nie je nezákonným. Skutočnosť, že Penta, J&T a Istrokapitál majú v súčasnosti o dve percentá väčší podiel vo VSŽ ako strategický investor, americká U.S. Steel, možno mnohým naháňa strach. Pritom v skutočnosti ide len o to, či sa strategické ciele štátu, ktorý prostredníctvom vlády venoval obrovskú starostlivosť východoslovenskému gigantu, nakoniec v spoločnosti naplnia. Hovorí vicepremiér Ivan Mikloš: AUDIO: "Vláda sa natoľko starala o VSŽ, pretože podnik bol pred cross defaultom, hrozilo zrútenie celej fabriky. Táto situácia bola vyriešená vstupom zahraničného strategického investora. Štát si ponechal majoritný podiel ale nie s tým, že by mal zostať jeho vlastníkom navždy." Privatizácia sa teda uskutočnila, i keď sa tak nenazývala. Akcie v portfóliu Transpetrolu totiž patrili medzi tie, ktoré zabezpečovali majoritnú účasť štátu, a ich predaj v posledný obchodný deň minulého roka, za minimálne čudných podmienok, bol vlastne privatizáciou. I keď médiá tento obchod napadli a Úrad pre finančný trh ho následne odobril, naďalej vo veci koná Generálna prokuratúra SR. Na to sa odvolal aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda, keď sme sa ho spýtali, či nepovažuje tento obchod za neetický. Problém by samozrejme nastal v prípade, že by vstupujúce spoločnosti získali ešte väčší vplyv a aktivitami, smerujúcimi k získaniu čo najväčšeho krátkodobého zisku, by ohrozili výrobu a následne tým aj podnik a zamestnanosť regiónu. To však vicepremiér Mikloš považuje za vylúčené. AUDIO: "Vláda má podiel stále taký, aby v spolupráci s americkým investorom boli zohľadnené strategické zámery vlády, a prípadný predaj štátneho podielu bude prebiehať tak, aby sa strategické zámery zohľadnili." Spomínané finančné skupiny majú 26,5 percenta akcií, štát vlastní prostredníctvom FNM 16,5 kým U.S.Steel 24,5 percenta. Väčším investorom je ešte desaťpercentná Bank Austria a 22 percent majú rôzni menší investori vrátane fyzických osôb.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...