|
|
| |
|
Dnes je utorok, 6. január 2009 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
6. máj 2002
|
Nemecko: Spor o rozdelenie zisku presahuje problém podnikových nákladov
|
Ivan Štulajter
|
Zamestnanci nemeckých strojárskych podnikov začali v pondelok prvý veľký štrajk za posledných sedem rokov. Nepokoje môžu mať negatívny vplyv na krehkú obnovu najväčšej európskej ekonomiky, ako aj na znovuzvolenie nemeckého kancelára Gerharda Schrödera v blížiacich sa voľbách. Na štrajku sa zúčastňuje 50 tis. zamestnancov 20 strojárskych podnikov v juhozápadnej spolkovej krajine Bádensko Württembersko. Protestom sa nevyhli ani významné spoločnosti ako DaimlerChrysler, Porsche a Audi.
Na prvý pohľad to vyzerá ako tradičný spor zamestnancov a zamestnávateľov o rozdelenie zisku. Najväčší strojárky odborový zväz v Nemecku IG Metal, zastupujúci zhruba 3 milióny pracovníkov, požaduje rast miezd o 6 a pol percenta, naznačil však ochotu ustúpiť na 4 percentá. Zamestnávatelia najprv ponúkli 2 percentá, neskôr prihodili ďalšie percento a 190 eúr ako jednorazovú platbu. Hoci sa rokovacie pozície odborov a zamestnávateľov zblížili, k dohode stále ešte chýba možno pár krokov, no možno kilometre. Argument odborov je takisto tradičný. Podľa predsedu IG Metalu Klausa Zwickela zamestnanci si chcú udržať reálne mzdy nad úrovňou inflácie a dosiahnuť spravodlivý podiel na ziskoch podnikateľov. Inými slovami, majitelia podnikov v prípade, že nedokážu znížiť iné náklady ako mzdové, majú sa uspokojiť z nižšími dividendami či nižšími investíciami do rozvoja firiem. Pre zamestnancov to môže byť spravodlivé riešenie, pre zamestnávateľov do neba volajúca nespravodlivosť.
Zastavenie práce v dôležitom sektore nemeckej ekonomiky a ešte pred parlamentnými voľbami je nepríjemnosť na druhú. Sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder vyjadril želanie, aby sa obe strany vrátili k rokovaciemu stolu a našli kompromis, “prijateľný tak pre ekonomiku, ako aj pre zamestnancov, ktorí majú na hospodárstve krajiny nepopierateľný podiel."
Šéfpredák IG Metalu Zwickel si uvedomuje, že z hľadiska blížiacich sa volieb je načasovanie štrajku pre sociálnych demokratov, majúcich tradične blízko k odborom, nepríjemné.
„Neštrajkujeme proti Schröderovi alebo proti niekomu inému. Štrajkujeme za dobrý výsledok a budeme to robiť tak dlho, až ho budeme mať.“
Kolektívne vyjednávanie má v Európe a najmä v Nemecku dlhú tradíciu. Jeho úlohou je zabezpečiť sociálny zmier, ekonomickú prosperitu a v konečnom dôsledku chrániť demokraciu pred politickým extrémizmom. Prax však ukazuje, že sú to protirečivé ciele. Odvrátenou stranou sociálneho zmieru sú nákladné sociálne systémy, prísna regulácia trhu práce. Dôsledky sú nasledovné: nepružnosť, strata motivácie pracovať a podnikať, zníženie konkurencieschopnosti. Sociálny zmier sa teda v istom momente dostáva do rozporu s ekonomickou prosperitou. Zníženie hospodárskeho rastu zas vedie k zhoršeniu životnej úrovne, k nárastu vynútenej nezamestnanosti a kriminality. Toto všetko je potom výborným „hnojivom“ na rozbujnenie politického extrémizmu.
Ak je dôležité sledovať viaceré a vnútorne protirečivé ciele, nedá sa zaobísť bez kompromisov. Aký to však má byť kompromis? Čo treba v Európe uprednostniť pred kým a pred čím? Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker minulý týždeň varoval pred radikálnou liberalizáciou európskej ekonomiky. Ako veľavravne dodal, aj štátne podniky môžu mať svoju eleganciu.
No oproti tomu sa ako elegantnými ukazujú sloboda podnikania, osobná zodpovednosť, iniciatíva, dodržiavanie aj tých nepísaných pravidiel hry. Alebo ešte inak a zoširoka: súčasné problémy západnej civilizácie nemožno zredukovať na nejakú ekonomicko-matematickú formulu či problém formy vlastníctva výrobných prostriedkov. Sú riešiteľné len ako súčasť už tradičného zápasu ideí. Slovom, spor medzi zamestnancami a zamestnávateľmi o rozdelenie zisku už presahuje problém podnikových nákladov. Napokon presahoval ho vždy, len dnes je to čoraz zjavnejšie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|