Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       7. máj 2002 Analýzy dopadov vstupu do EÚ majú usmerniť rozhodovanie politikov Attila Lovász Prínosy a riziká vstupu Slovenska do EÚ má prehodnotiť štúdia Slovenskej akadémie vied, ktorú na vládnu objednávku vypracuje jej Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky. Seminára o príprave štúdie sa zúčastnil Attila Lovász. Pravdepodobne ojedinelé podujatie, ktoré oboznámilo prestaviteľov štátnej správy, ekonomických pracovísk a novinárov s prípravou rozsiahlej štúdie o rizikách a prínosoch vstupu do EÚ, sa uskutočnilo ako prípravné stretnutie. Slovenská akadémia vied totiž spomínanú štúdiu zatiaľ len pripravuje a prvé výstupy by mali byť až v júni. V každom prípade dokument bude - aj na základe poznatkov z dnešného seminára - pripravený bez politických emócií a jej východiská a možné závery budú faktografickým, ale pravdepodobne dôkladným rozborom toho, prečo Slovensko má byť súčasťou EÚ. Štúdia má mať dve alternatívy - tá dôkladnejšia bude hovoriť o vstupe Slovenska do únie v roku 2004, a druhá, skôr analytická verzia, bude analyzovať možné dôsledky neprijatia krajiny. V tejto súvislosti vicepremiérka pre rozširovanie Mária Kadlečíková zdôraznila: AUDIO: "Po prvý krát sa odvážne povedalo, že sú dva základné problémy, a to je vymožiteľnosť práva a ďalej vývoj zamestnanosti, kde vďaka prudkému zvýšeniu efektivity práce môžeme prísť až k úrovni 30 percent." Podľa Kadlečíkovej je to výzva pre politickú reprezentáciu v podpore zamestnanosti. Na seminári sa hovorilo aj o dôsledkoch vstupu najmä na verejné financie. Podľa autora tejto časti dokumentu Richarda Outratu sa vo veciach daňových a dotačných Slovensko stane prijímateľom. V clách, sociálnej politike a v životnom prostredí však krajinu čakajú nové výdavky. Slovenská ekonomika produkuje asi 49 percent priemeru EÚ a k vyrovnaniu potrebuje najmä cenové vyrovnanie. Znamená to nielen zvýšenie cien tovarov a služieb, ale aj zvýšenie ceny práce a zisku podnikateľov. K tomu je podľa Outratu potrebná riadená inflácia, podobná poľskej a maďarskej. O inflácii, ako o nástroji vyrovnávania Richard Outrata povedal: AUDIO: "Tam sú dve časti. Prvá súvisí s dereguláciami. Tá druhá, ktorá je spojená so zvyšovaním efektivity práce. A to je tá, ktorá skutočne môže prispievať k vyrovnávaniu cien." Zvýšené nároky na verejné financie sú však postrachom pre niektorých politikov. Štátny rozpočet je už teraz stratový a keď bude musieť štát spolufinancovať aj štrukturálne fondy, ktoré sú však na potrebné programy, výdavková časť sa zvýši. Na margo verejných financií však včera minister financií František Hajnovič poznamenal, že nie všetky reformné kroky je potrebné financovať z verejných zdrojov. V opačnom prípade bude narastať deficit. Outrata vidí rozdelenie zdrojov nasledovne: AUDIO: "Tie zdroje verejných financií sú obmedzené. Sú tu však ďalšie, napríklad mimorozpočtové zdroje z EBRD, súkromný kapitál, ktoré budú k dispozícii." Podľa neho príspevky verejných financií budú okolo 30-40 percent, európske zdroje podobne a zvyšné zdroje môžu byť súkromné. Riaditeľ ústavu SAV Milan Šikula vidí ďalší priestor pre vyrovnávanie cien v kvalite výrobkov a exportnej schopnosti. AUDIO: "Cenové rozpätie medzi najnižšou predajnou cenou a najvyššou kvalitou dosahuje stonásobky, aj tu je priestor na zvyšovanie cien, následne miezd, aby naskočila celá tá reťaz." Podľa Márie Kadlečíkovej napriek júnovým výstupom bude možné výsledky použiť aj aktuálne pri zostávajúcich kapitolách, najmä však pri vládnych rozhodnutiach. Kadlečíková však pripomenula súhlasne s autormi štúdie, že "všetky výdavky a riziká má znášať Slovensko nie preto, že si to EÚ želá, ale najmä pre to, že je to výhodné pre samotných občanov krajiny."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...