Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       10. máj 2002 O čo ide pri predaji akcií VSŽ z Fondu národneho majetku? Attila Lovász Štát sa chystá predať zostávajúcich takmer 17 percent akcií Východoslovenských železiarní, ktoré vlastní prostredníctvom Fondu národneho majetku. Záujem o akcie však budú mať pravdepodobne dve skupiny - 26 percentný akcionár U.S. Steel a 27 percentné konzorcium Penta Group, J&T Finance a Istrokapitál. Ak by ktorýkoľvek z nich akcie získal, stal by sa i keď nie väčšinovým, ale dominantným majiteľom VSŽ. Komentuje Attila Lovász. Ak chceme vedieť, o čo vo Východslovenských železiarniach v súčasnom období ide, musíme začať od samotnej spoločnosti VSŽ. Pred troma rokmi boli Východoslovenské železiarne na pokraji krachu. Hrozil cross default, čo je veriteľmi vyhlásená forma totálnej platobnej neschopnosti. Za zlými výsledkami stáli nie vždy čisté privatizačné rozhodnutia bývalej vlády a FNM, ktoré do dominantného postavenia dostali podnikateľskú skupinu okolo Alexandra Rezeša. VSŽ sa z oceliarskeho gigantu vypracovali na holdingovú spoločnosť, ktorá mala aktivity od oceliarstva cez finančný sektor až po futbalový klub Sparta Praha. Rezešovci boli spoluvlastníkmi krachujúcej Investičnej a rozvojovej banky, krachujúceho maďarského podniku DAM Diósgyor, spoluzakladteľmi Priemyseľnej banky, ktorú pred krachom zachránila kúpa Slovebnskou sporiteľňou. A nakoniec boli vlastníkom niekoľko desiatkok dcérskych spoločností, ktoré - ľudovo povedané - "vyciciavali" aktíva VSŽ. V tomto stave sa vláda rozhodla získať znovu dominantný vplyv v akciovej spoločnosti VSŽ a preto skupovala akcie, ktoré boli na predaj a získavala priazeň investorov, ktorí boli ochotní spolu s vládou hlasovať o vstupe strategického investora. Tým sa stala americká spoločnosť U.S. Steel, a aby sa zachránila základná hutnícka činnosť železiarní, vyvorila sa nová spoločnosť U.S.Steel Košice, ktorá hutnícku výrobu od VSŽ kúpila. Východoslovenské železiarne teda zostali akciovou spoločnosťou, ktorá už nie je železiarňami. Je to spoločnosť, zamestnávajúca manažérov a riadiaca pozostatky pôvodnej VSŽ - na jednej strane jej záväzky, súdne spory a pohľadávky, na strane druhej aktíva, ktoré sa do VSŽ dostávajú práve vďaka odkúpeniu oceliarskej časti. V tejto spoločnosti sa kumuluje ekonomický potenciál aj oceliarskej výroby. Je otázkou budúcnosti, akou cestou sa VSŽ vyberú. Dnes sú však lukratívnou spoločnosťou, ktorá má uzavrieť i problematické otázky z čias, keď VSŽ ešte boli výrobcom ocele a následne holdingom. Veľmi zjednodušene povedané: vo VSŽ sú dnes peniaze. Je jedno, či je to gigantická spoločnosť alebo malá manažérska. VSŽ dnes disponuje s finančnou hotovosťou, akú dnes na Slovensku nemá na účte nikto, odhaduje sa v objeme viac ako tri miliardy korún. A táto hotovosť je najväčším lákadlom pre investorov. Mohli by sme filozofovať nad tým, ako sa suma, prevyšujúca tri miliardy, dá použiť. U.S. Steel kúpila oceliarne a chce svoju akvizíciu zhodnotiť. Konzorcium portfóliových investorov chce zhodnotiť najmä svoje akcie. Ak vláda chce, aby oceliarska výroba, a teda v regióne hegemónny podnik zostal na nohách, mala by vychádzať v ústrety strategickému investorovi, ktorý chce Košice rozvíjať - napríklad aj vytvorením východnej centrály U.S. Steel, ktorá sa už dnes snaží získať dominanciu v Třineckých železiarniach na severnej Morave a oceliarsku výrobu Novej huti Ostrava. Pravdepodobne preto hovorí Ivan Mikloš o priamom predaji akcií z portfólia Fondu národneho majetku. Je totiž možnosť vypísať tender, stanoviť jeho podmienky, a cenu ako takú neuvádzať ako prioritu - americká spoločnosť do VSŽ investovala nemálo zdrojov, a nemusela by sa zúčastniť cenovej súťaže. Pri predaji na kapitálovom trhu môže pokojne nastať situácia, ako pri "vianočnom predaji" akcií z portfólia Transpetrolu - ale to je už poslucháčom známa história. Vo VSŽ teda dnes ide o peniaze, o veľké peniaze - ale nepriamo aj o tú odpredanú oceliarsku výrobu a v skutočnosti o celý región.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...