Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       14. máj 2002 Deblokácie: Maďarsko predalo časť pohľadávky voči Rusku Ivan Štulajter Maďarská vláda odstupujúceho premiéra Viktora Orbána podobne ako pred pár mesiacmi česká vláda Miloša Zemana odpredala v týchto dňoch časť ruského dlhu, pochádzajúceho ešte z komunistických čias. voči Rusku. Spoločné na týchto transakciách je to, že obe vlády pred zdĺhavými tovarovými deblokáciami uprednostnili hotové peniaze a rýchlosť. Existujú však aj odlišnosti. Napríklad tá, že Orbánova vláda sa k tomuto kroku odhodlala vlastne pár dní pred skončením funkčného obdobia. Pád železnej opony a zánik sovietskeho impéria neznamenal len politické zúčtovanie s komunizmom, ale v konečnom dôsledku aj zúčtovanie ekonomické. Výsledkom narovnávania deformovaných vzťahov, aké vládli vo vnútri komunistickej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, bol zánik takzvaného prevoditeľného rubľa a dolarizácia vzájomného obchodu. Po tom, ako sa začiatkom 90. rokov vyčistil stôl, ukázalo sa, že niektoré bývalé sovietske satelity sa stali veriteľmi Ruska. Lenže zároveň sa ukázalo aj to, že takýchto veriteľov je celá hŕba a dlžník je chudobný. Tu niekde sa začal kontroverzný príbeh takzvaných deblokácií ruského dlhu. Jeho podstata je jednoduchá: keďže Rusom na splatenie chýba hotovosť a ropou splácať záväzky odmietli, ako protihodnotu ponúkajú veriteľom iný tovar – tu jadrové palivo, tu uhlie, tam stíhačky. S cenou týchto tovarov sa však dá hýbať oboma smermi, a to je presne ten moment, ktorý z málo transparentných deblokácií robí výnosný obchod. Z politického hľadiska sa deblokácie dajú navyše využiť ako politický nástroj Rusov voči veriteľom zo strednej a východnej Európy. Dobre o tom vypovedajú slovenské „deblokačné anály“. Práve politický rozmer tovarových deblokácií, ako aj ich netransparentnosť a zdĺhavosť procesu sú argumenty, ktoré pred pár mesiacmi zavážili v prípade rozhodnutia českej vlády odpredať časť pohľadávky voči Rusku vo výške dva a pol miliardy dolárov za 575 miliónov dolárov, teda zhruba s 80 percentnou stratou. Na strane kupujúceho figurovala spoločnosť Falkon Capital, s nejasným vlastníckym pozadím a pošramotenou povesťou. Česká vláda tak podľa oficiálnych vyhlásení dala prednosť rýchlemu riešeniu a hotovosti. Média však mali dosť dôvodov na špekulácie, kto všetko, nevynímajúc vysoké politické kruhy, na transakcii okrem samotného Falkonu zarobí. Ak česká vláda predala dva a pol miliardový dlh za zhruba 20 percent jeho nominálnej hodnoty, vláda Viktora Orbána v týchto dňoch odpredala časť ruského dlhu vo výške 250 miliónov dolárov za 77 miliónov dolárov. Inými slovami, hoci sa Budapešť v porovnaní s Prahou zbavila nominálne nižšej pohľadávky, dosiahla až 31 percentný výnos. Pravdou je však aj to, že pôvodne sa počítalo s takmer raz vyšším výnosom. Za pozornosť v tejto súvislosti stojí napokon aj to, že kupujúcim je rakúska Meinl Bank a nie firma s nejasným vlastníckym pozadím. Napriek tomu sa tento na pohľad dobrý obchod stretol na domácej pôde s kritikou. Na našu otázku, čo maďarské média vláde vytýkajú, publicista Peter Morvay, žijúci v Szegedíne, odpovedá takto. „Vyčítali dve veci, jednak, že deblokovali pod cenu. To znamená, že tých 31 percent nominálnej hodnoty považujú za veľmi nízku cenu za tento ruský dlh. Druhá vec, čo vláde vytýkali, je to, že Orbánova vláda, ktorá v podstate štyri roky s tým ruským dlhom nič nevyriešila, naraz po prehraných voľbách, niekoľko dní predtým, čo prestáva byť plne funkčným kabinetom, rozhodla o niečom takomto. Dávajú to do súvislosti s celou sériou podivných krokov odchádzajúcej vlády, keď rozhoduje o pomerne vysokých čiastkach, vyprázdňuje rôzne fondy ministerstiev, „priklepáva“ ešte posledné zákazky vláde blízkym firmám atď.“ Na záver ešte dodajme, že Rusko minulý rok ponúklo Slovensku vyplatiť z dlhu, vo výške zhruba jednej miliardy dolárov, 22 percent v hotovosti a stôl by bol čistý. Koalícia sa však dodnes na takomto riešení nedohodla a stále sa pokračuje v tovarových deblokáciách. Tento rok by sa vďaka nim mala slovenská pohľadávka znížiť o 100 až 135 miliónov dolárov. Ako protihodnotu Slovensko získa napríklad jadrové palivo. Aká je politická cena zdĺhavých tovarových deblokácií, je už iná otázka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...