Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       15. máj 2002 Za odkladaním privatizácie rozvodných podnikov je len naťahovanie času Attila Lovász Keď vláda minulý týždeň odložila rozhodovanie o privatizácii 49 percentného podielu rozvodných energetických podnikov, ekonomickí pozorovatelia spozorneli. Po tom, ako KDH využilo koalične zakotvený inštitút veta sa mnohí obávali, že nastáva ďalší "nekonečný príbeh" po nedávnej privatizácii plynární. Problém sa zdal byť zažehnaný po tom, ako predstavitelia KDH dostali od ekonomických ministrov a energetikov upokujujúce odpovede a poverili svojho člena vlády Jána Čarnogurského, aby privatizáciu podporil vo vláde. Preto dnes každý očakával, že vláda prediskutuje návrh výberovej komisie a bude o predaji distribučiek definitívne hlasovať. Ako blesk z jasného neba prišla správa, že ministri za SDĽ chcú o distribučných spoločnostiach ešte rokovať. Zaujímavé bolo, čo nového a najmä čo nezodpovedaného predostrú ľavičiari. Podobajú sa napríklad ich výhrady výhradám KDH? Pavel Koncoš: AUDIO: "Približne tie isté, veď slovenská energetika je kľúč k celému hospodárstvu, jeho rozvoju, stabilizácii a nakoniec aj kľúč k nákladom domácností." Z týchto slov vyznieva klasický strach pred privatizáciou - väčšina ľavičiarskych argumentov totiž bola vždy ladená tak, akoby odštátnenie znamenalo hrozbu pre Slovensko, jeho výpredaj a ohrozenie záujmov štátu. Pripomeňme si, že práve preto zostal v zákone blokačný mechanizmus, ktorý umožňuje odpredať len menšinový podiel dominantných či monopolných spoločností v štátnom vlastníctve. To je prípad energetiky ako takej, ale aj Transpetrolu. Pritom aj ľavičiarsky líder Pavel Koncoš uznáva: AUDIO: "Privatizácia energetiky je jednoducho nevyhnutná. Tu ide len o to, aby sme celú privatizáciu robili, aby ona nemala negatívne dopady na hospodárstvo." Negatívnym dopadom na hospodárstvo môže byť enormné zvýšenie cien. Zdôrazňujeme: enormné. K zvyšovaniu totiž dôjde bez ohľadu na to, či sa bude alebo nebude privatizovať. V súčasnom období sa tomu hovorí deregulácia cien. Tie sú totiž regulované a ako také deformujú trh a v konečnom dôsledku sú ohrozením hospodárskeho rastu. Oveľa väčším motívom akýchkoľvek námietok však môže byť pozadie Slovenských elektrární a celého kolosu ekonomických činností s tým súvisiacich. Slovenské elektrárne ako zatiaľ monopolný výrobca energie, a zatiaľ tiež monopolný dovozca a vývozca, môže stratiť veľa. Napríklad istotu, ktorú garantuje len monopol. Ale aj dodávateľov niektorých činností, ktoré - ako sa ukázalo aj v prípadoch súvisiacich s deblokáciami - zďaleka neboli ani výhodné ani potrebné. Slovenské elektrárne boli roky - podobne ako plynárenský priemysel - nielen monopolným ale aj nekontrolovaným kolosom, kde sa umiestňovali politicky verní ľudia do vrcholových funkcií, aby za to neskôr politická strana niečo aj dostala. A teraz konrétne. Spojitosť medzi skrachovanou Devín bankou, sporstredkovateľom napríklad aj vývozu elektriny, firmou Apis a bývalým šéfom elektrární Košovanom už na Slovensku nie sú tajomstvom. Mnohé nevýhodné transakcie doviedli elektrárne ku krízovému stavu v roku 2000, keď vo finančných tokoch chýbalo asi 70 miliárd korún. Tie chýbajú dodnes, ale predstavenstvo a manažment pod vedením rok a pol fungujúceho Vincenta Pilára aspoň dlžoby revolvovalo a časť reštrukturalizovalo. Skutočné problémy v elektrárňach môžu nastať otáľaním s ich reštrukturalizáciou a predajom, môžu však nastať reálne aj ohrozením pracovných miest, veď v štátnych podnikoch nie je prezamestnanosť žiadnou novinkou. A nakoniec práve liberalizovaný trh môže ukázať, že mnohé argumenty energetickej lobby o lacnej výrobe elektriny v Bohuniciach či Mochovciach stoja na piesku a že mnohé iné spoločnosti v Európe vedia vyrobiť lacnejší prúd. Aby tieto problémy nespôsobili šok, prepúšťanie a neschopnosť splácať vládou garantované úvery, musia byť aj transakčné dokumenty a regulačné opatrenia pripravené tak, aby sa deregulácia a dopady neodvratnej privatizácie skutočne neprejavili kriticky O to však predstaviteľom SDĽ pravdepodobne nešlo. Toto tvrdenie môžeme pokojne podporiť všetkými aktivitami, ktorými naťahovali čas u SPP a nakoniec aj tak bol tender úspešne ukončený. Hra na možné odvrátenie privatizácie je totiž nevýhodná a pravdepodobne v dnešnej vládnej koalícii aj nepriechodná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...