Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       23. máj 2002 Rozdelenie privatizačných príjmov sa nateraz skončilo bez populistických rozhodnutí Attila Lovász Včera slovenský parlament schválil úpravy v rozpočte Fondu národneho majetku, čím prijal aj koncepciu rozdelenia príjmov z privatizácie. Rozhodovanie snemovne bolo sledované veľmi pozorne, pretože Fond má v tomto roku mimoriadne vysoké jednorázové príjmy, ktorých rozdelenie však môže rozkolísať verejné financie. Konečný verdikt poslancov komentuje Attila Lovász. Obavy pozorovateľov ohľadom rozdeľovania bezmála 150 miliárd korún boli opodstatnené. Je volebný rok a takáto vysoká suma je obrovským lákadlom pre politikov, ktorí chcú voličom ukázať niečo hmatateľné, teda niečo také, čo by im zvýšilo preferencie. Ak sa štát dostane prostredníctvom Fondu národneho majektu k takej sume, ktorá sa blíži výdavkovej časti rozpočtu, môže sa stať, že niekoľkostomiliónové alebo miliardové položky sa budú bagatelizovať so stručným komentárom, "veď na to máme". Návrhov, ktoré k tomu smerovali, bolo niekoľko. Spravodlivo však uveďme, že tak zo strany poslancov ako aj od politikov, ktorí sedia napríklad rovno vo vláde. Hoci pôvodný návrh ekonomických ministrov schválila aj vláda, už vtedy niektorí ministri upozorňovali na nebezpečenstvo, že peniaze z privatizácie sa môžu "roztiecť" do spotreby. I keď na oddĺženie štátu sa použije 50 miliárd a na dôchodkovú reformu vyše 60, ešte stále existovali položky, ktoré mohli znepríjemniť život makroekonómom. Napríklad taká úhrada investícií obciam, ktoré financovali plynofikáciu. Zapaltenie tohto dlhu je namieste, veď plynové vedenia sú majetkom SPP a ten je už z polovice súkromný. Ale 4,5 miliardy korún, ktoré obce dostanú naraz, môžu rozkolísať spotrebu. Preto je rozumné tieto prostriedky účelovo viazať, napríklad na splácanie dlhov obcí. Zníži to dlhy verejných financií a obce môžu pokojnejšie dýchať. Jediným zádrhelom môže byť postoj, že ak obce (aspoň niektoré) sa dlhov zbavia, začnú opäť míňať financie a zvyšovať tak spotrebu verejného sektora. To by bolo veľmi zlou správou. Najzaujímavejšie však bolo odmietnutie navýšenia prostriedkov na oddlženie zdravotníctva. Volič si môže povedať, veď zdravotníctvo potrebuje peniaze ako soľ. To je pravda, ale potrebuje ich aj kontrolovať. Zdravotníctvo je dnes čierna diera, veľmi drahá a s malým výsledným efektom u tých, ktorí služby zdravotníctva skutočne potrebujú. Peniaze na oddlženie zdravotníctva oddlžujú štát a teda znižujú schodok verejných financií. Ďalšie nalievanie peňazí do rezortu by však zapríčinilo ich ďalšie míňanie a teda ten istý problém by sa vrátil povedzme o rok o dva. Podobne je to so zdanlivo malou čiastkou - 300 miliónov korún - na projekt "Vráťme šport do škôl". Zdôraznime, že šport sa na školy nevráti ani so sumou 300 miliónov. Peniaze by sa totiž najprv použili na ich samotnú správu, veď na rozdelenie takejto sumy je potrebný nejaký orgán, a nakoniec by sa nimi v školách aj tak riešili nahromadené problémy. Napríklad pod záštitou opravy telocvične by predražené faktúry slúžili aj na iné účely v škole. Šport by zostal mimo a na riešenie problémov zadlžených a chátrajúcich škôl je potrebná zmena systému financovania a nie nekonečné nalievanie peňazí do rezortu. Doslova do očí bijúca je však schválená suma 2 miliárd korún na vytvorenie fondu náhradného výživného. Je až neuveriteľné, ako sa môže sprofanovať ináč rozumný návrh. Fond má uhrádzať výživné deťom, ktorých rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnia a vymáhať peniaze od nezodpovedných rodičov má nakoniec štát. Myšlienka skvostná, veď štát je ten, ktorý má zabezpečiť vymáhateľnosť práva, a "zabudnuté" deti, vychovávané často len jedným rodičom, nemajú byť trpiteľmi neutešeného stavu v súdnictve a vo vymáhaní výživného. Lenže - suma, ktorá sa ročne na výživnom nevyplatí, sa blíži asi k 15 miliónom korún. Načo potom fond s dvoma miliardami? Na ďalšie miesta pre úradníkov, ktorí budú vypisovať papiere a naháňať administratívnym spôsobom neplatičov? Môžeme si domyslieť ešte jednu alternatívu. Môže sa ukázať, že nevyplatených alimentov je povedzme až za 100-150 miliónov. To však môže znamenať ďalšie riziko. Mnohí sa totiž na to, že štát zaplatí za nich výživné, "zariadia". A znovu budú rozdávané dávky sociálneho charakteru neadresne a znovu sa vytvorí vrstva dobre si žijúcich rodičov, ktorí však na papieri budú vedieť dokázať, že žijú pod hranicou chudoby. Slovenský občan to v iných oblastiach, napríklad na úradoch práce, dobre pozná. Parlament nakoniec rozdelil 146,5 miliardy korún a dvojmiliardový fond výživného bude napĺňaný podľa kurzových rozdielov. Ak budú kurzové rozdiely také, že bude dostatok peňazí, tak sa ich výnosy nevyužijú rozumne na splatenie zahraničného dlhu, ale na financovanie fondu, ktorý je síce potrebný, ale v oveľa menšom merítku. Ako sa bude splácať 50 miliárd na dlhy štátu ešte nevedno. Vláda totiž musí rozhodnúť, či prioritne bude splácať zahraničný dlh, alebo domáci. My len pripomíname, že v roku 1997 nepadol minister financií Maďarska Lajos Bokros preto, lebo sa k jeho menu viazal balík reštrikčných opatrení. Padol preto, lebo napriek nesúhlasu vlády zaplatil z nadpríjmov privatizácie zahraničný dlh Maďarska. Politicky skrachoval a musel odísť - maďarské verejné financie sú však aj vďaka Bokrosovmu rozhodnutiu prebytkové dodnes.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...