Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       27. máj 2002 V. Pirošík si nemyslí, že poslanci prijmú zákon o konflikte záujmov Boris Koreň Transparency International Slovensko dnes predstavila projekt Protikorupčné minimum. V spolupráci s tímom expertov v ňom predkladá pätnásťbodové protikorupčné minimum, s ktorým oslovila všetky relevantné politické strany. Rozhovor s členom Transparency International Pavlom Nechalom a aktivistom Aliancie mimovládnych organizácií Stop konfliktu záujmov pripravil Boris Koreň. V úvode rozhovoru sa Pavla Nechalu spýtal, čo očakávajú od oslovených politických subjektov? AUDIO: "Politické strany by sa mali zaviazať k presadeniu tohto minima a mali by to jednak zapracovať do svojich volebných programov a potom presadzovať nie iba vo vláde, ale aj poslanci v parlamente majú možnosť iniciatívy zákonov, ktoré môžu pomôcť vyriešiť tento stav." RFE: Hovoríte o konkrétnych opatreniach, ktoré navrhujete. Mohli by ste povedať najhlavnejšie z nich? NECHALA: "Najhlavnejším opatrením je prijatie prísneho a vynútiteľného zákona o konflikte záujmov. Potom ide o opatrenia v oblasti licencií, v oblasti poskytovania štátnej pomoci, kde je veľký priestor na korupciu. Treba povedať, že vo viacerých opatreniach už boli urobené čiastkové kroky, napríklad pri tých licenciách bola vypracovaná štátna licenčná politika, nebola však implementovaná. RFE: Súčasťou vašej práce s expertmi, ktorí vám tieto opatrenia vypracovali, bolo aj posudzovanie súčasného stavu. V čom podľa vás Slovensko, v ktorých oblastiach najviac zaostáva v boji proti korupcii? NECHALA: "Neboli uskutočnené niektoré zásadné reformy týkajúce sa správneho konania. Vzťah občan - štátny úradník zostal stále na tej úrovni, že štátny úradník je nadradený a vzťah toho občana je, že je to ten, ktorý prosí o určitú službu. Tam je priestor na korupciu. Takisto niektoré zákony, ktoré umožňujú využívanie štátnych prostriedkov nie sú dostatočne transparentné. Takisto otázka verejného obstarávania. Čiže všade tam, kde sa prerozdeľujú štátne prostriedky, je priestor na korupciu. Teda tie právne predpisy by mali byť čo najpresnejšie." RFE: Pán Pirošík, váš kolega povedal, že hlavným opatrením v rámci protikorupčného minima je prijatie účinného zákona o konflikte záujmov. V súčasnosti príslušný zákon čaká na druhé čítanie už na tejto schôdzi Národnej rady SR. Myslíte si, že bude ešte na prebiehajúcej schôdzi prerokovaný? Aké máte signály? PIROŠÍK: "Chcem veriť, že áno,. A chcem veriť preto, že beriem do úvahy tie verbálne vyhlásenia politikov, ktorí naozaj systematicky, teda minimálne mediálne podporujú tento zákon. Čiže z tohto pohľadu som mierny optimista. Na druhej strane mám určitú obavu, pretože vychádzam aj z toho, čo všetko sa už v tejto oblasti stalo, respektíve nestalo. A síce, že poslanci majú mnohokrát tendenciu verbálne byť za, ale v praxi sa to prejavuje tak, že oni síce nie sú proti takejto novej úprave, ale sa zdržia hlasovania. Čiže ja sa obávam, že tento zákon, ktorý každý chce, až tak veľa ľudí nechce a môže byť položený na oltár takzvanej politickej nepriechodnosti." RFE: Na tejto parlamentnej schôdzi bol podaný pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa malo rokovanie o zákone o konflikte záujmov predradiť iným zákonom. V súčasnosti je však až na 158. mieste programu schôdze. Nie je to podľa vás taktika, ako tento zákon nakoniec neprerokovať? PIROŠÍK: "Určite áno. Pre objektívnosť treba ale povedať, že táto parlamentná schôdza je trošku špecifická v tom, že politickou prioritou krajiny sa stali takzvané eurozákony, čiže oni išli v prvom slede a až následne po nich majú byť prerokované poslanecké iniciatívy. V každom prípade si myslím, že tento právny predpis mal byť predradený, pretože pred ním sa nachádzajú zákony o odrodách a sadivách, zákony o vinohradníctve. Nič proti týmto zákonom, ale predsa len verejný dopad, dopad na verejnosť na spoločnosť, dovolím si tvrdiť, nie je až taký zásadný, ako tento právny predpis. V každom prípade si myslím, že nebude tomu vyhnutia. Pretože už dnes, v pondelok je program schôdze parlamentu niekde okolo bodu 120. Čiže je veľký predpoklad, že k tomu bodu 158 sa predsa len poslanci dostanú a budú v úvodzovkách "nútení" o ňom minimálne rokovať." RFE: Jednou z vašich zásadných požiadaviek, pravdepodobne dokonca najzásadnejšou bolo, aby účinnosť tohto zákona bola posunutá tak, aby zasiahol už súčasnú politickú garnitúru. Keďže rokovanie o tomto zákone sa tak predlžuje, myslíte si, že je ešte reálne o tomto uvažovať? Aj vzhľadom na existujúce termíny, ktoré predpokladá aj tento zákon. PIROŠÍK: "Ja sa obávam, že vo vašej otázke je obsiahnutá aj odpoveď. Že poslanci teraz ako keby do rúk dostali také "argumenty a dôvody", že prečo sa to teraz nedá. Že oni by možno aj hrozne chceli urobiť tento zákon účinným ešte pred voľbami "ale tie procesné lehoty nás, poslancov, bohužiaľ, nepustia". A preto som v tomto skeptický. Myslím si, že ten bič, o ktorom poslanci tak radi hovoria, bude plieskať až po tých nasledujúcich poslancoch a ďalších činiteľoch v tom ďalšom volebnom období."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...