Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       4. jún 2002 Možno bojovať proti nelegálnej migrácii jej legalizovaním? Peter Gabaľ Už roky sa starý kontinent dlhodobo zaoberá najmä posilňovaním a rozširovaním Európskej únie, no nad touto dlhodobou témou často prevládnu aktuálnejšie a akútnejšie otázky. Popri boji proti terorizmu sa v posledných mesiacoch Európa sústredí najmä na otázku nelegálnej migrácie. A stále viac sa ukazuje, že táto téma je typickým príkladom dvojsečnej zbrane. Skrátenie azylových procedúr, prísnejšie kritériá pre priznanie azylu, okamžité vyhosťovanie zamietnutých žiadateľov, znižovanie a rušenie podpôr, registrácia odtlačkov prstov, posilňovanie ochrany hraníc a sprísnenie činnosti imigračných úradníkov na letiskách – to je súčasná tendencia hneď vo viacerých krajinách Európskej únie. V centre pozornosti sú v týchto dňoch najmä Veľká Británia, Dánsko a Taliansko, kde sa tieto opatrenia práve zavádzajú, vo všeobecnosti však podobné tendencie možno sledovať i vo Francúzsku, Španielsku a ďalších štátoch. Prisťahovalectvo bude patriť i medzi veľké témy summitu Európskej únie na záver španielskeho predsedníctva v tamojšej Seville. Zjavným podnetom je rastúca nevôľa obyvateľov voči prisťahovalectvu z chudobnejších krajín, čo sa prejavuje v raste preferencií krajnej pravice s xenofóbnou, protiprisťahovaleckou rétorikou. Prečo máme z našich daní platiť pobyt, stravu a prípadne aj cestu späť cudzím ľuďom, ktorí sem prinášajú exotické choroby, prinajmenšom drobnú kriminalitu a iné návyky? - pýtajú sa obyvatelia západoeurópskych krajín a ich úvaha znie na prvý pohľad logicky. Rovnako logická je však odpoveď oponentov: my prisťahovalcov potrebujeme. Podľa minulotýždňovej štúdie Európskej komisie by sa musela o štvrtinu zvýšiť domáca pôrodnosť a na dvojnásobok vzrásť prisťahovalectvo, aby západná Európa ešte aj o pár rokov dokázala financovať svoj dôchodkový systém. Ekonomiky trpia nedostatkom ľudí pre menej kvalifikované profesie, v tých kvalifikovanejších zase chýba čerstvý vietor a iné pohľady, ktoré môžu ponúknuť zase len cudzinci. Zároveň s rastom opatrení proti nelegálnej migrácii sa preto množia hlasy, ktoré zdôrazňujú potrebu nebrániť sa prisťahovalectvu, len k nemu inak pristupovať. Spolupracovníčka bruselského Centra pre európske politické štúdie Joanna Apapová tvrdí: AUDIO: "Vytvorením legálnych ciest a v budúcnosti priznanie väčšej miery práv prípadným pracovníkom - pretože aj Európa potrebuje ich, nielen oni nás – by mohlo automaticky znížiť množstvo ľudí, zneužívajúcich azyl, a nelegálnych prisťahovalcov." Podobný smer uvažovania predstavuje hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu so sídlom v Ženeve Jean-Philippe Chauzy: AUDIO: "Medzinárodná organizácia pre migráciu verí že jedným zo spôsobov boja proti xenofóbii je propagovanie riadneho a zákonného prisťahovalectva a posilňovanie myšlienky, že títo prisťahovalci môžu v našich ekonomikách zaujať miesta, ktoré sú voľné a ich zamestnanie je tu dokonca žiadúce. V tomto zmysle by mohli byť prisťahovalci považovaní za pozitívny prínos pre hostiteľskú spoločnosť. Zato nelegálna migrácia už podstaty veci posilňuje neoficiálny sektor a každopádne hrá do rúk prívržencom xenofóbie." Podľa Chauzyho nie je normálne, že Veľká Británia na jednej strane posilňuje protiprisťahovalecké opatrenia, a na druhej strane uvažuje prijať až 120 tisíc cudzincov na zabezpečenie pracovných miest počas dovolenkovej sezóny. Napriek týmto úvahám však aktuálne nálady obyvateľstva zrejme ponechajú citované názory len v rovine teórie. Svoju skepsu potvrdzuje aj Joanna Apapová z Centra pre európske politické štúdie: AUDIO: "V súčasnosti riskujeme, pretože sa mi zdá, že namiesto veľkorysej politiky ovzdušie - nanešťastie - smeruje viac k reštrikciám a represívnym opatreniam. Takže si myslím, že pri otváraní týchto diskusií musíme byť veľmi opatrní." Napriek tomu však niet pochýb o tom, že uvedené diskusie budú pokračovať i naďalej. Lebo nálady sú jedna vec, ale realita si tiež žiada svoje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...