Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. jún 2002 Vláda padá do vlastnej koaličnej pasce Attila Lovász Vládne strany to majú zlé. O štyri mesiace sú na Slovensku parlamentné voľby, o ďalšie dva mesiace komunálne. Práve teraz prichádzajú správy, podľa ktorých krehká rovnováha verejných financií je skutočne krehká, až natoľko, že bez príslušných opatrení sa môže ekonomická rovnováha nastaviť nekontrolovane. Na Slovensku by to znamenalo skôr: živelne. Príslušné navrhnuté opatrenia majú podobu, z ktorej politici musia zákonite mať hrôzu. Aj pre priemerného pozorovateľa ekonomiky je jasné, že ak je vysoký deficit zahraničného obchodu a ukazuje sa, že to bude trend, tak je na vine vyššia domáca spotreba, než akú je schopné Slovensko vykryť vývozom. Veľmi zjednodušene: slovenská spotreba je taká, ako by krajina žila nad pomery. No a to všetko v období, keď väčšia časť verejnosti má dojem, že život je čoraz ťažší a ekonomicky náročnejší. Lenže žiť nad pomery sa nemusí len v podmienkach blahobytu. Človek, ktorý má 100 korún a minie 120, žije si nad pomery, zadlžuje sa na rozdiel od človeka, ktorý pri tej istej spotrebe má 200 korún. Akokoľvek to znie jednoducho a až insitne, slovenská vláda a verejná správa míňa viac, než aké má príjmy a podobne koná nepriamo aj obyvateľstvo. A tak je aj riešenie jednoduché: treba míňať menej, treba znížiť spotrebu. Zníženie spotreby je nepopulárny súbor ekonomických opatrení. V súčasnom stave slovenskej ekonomiky sa môže znižovať vďaka deregulácii regulovaných cien. Deregulácia prinesie ich zvýšenie, domácnosti teda budú míňať menej energií alebo budú míňať menej na spotrebu. V rámci celej krajiny by to znamenalo naprávanie veľkého deficitu zahraničného obchodu a to rádovo v niekoľkých miliardách. K tomu dodajme, že regulované ceny deformujú celý trh a čím neskôr sa dajú do poriadku, tým ťažší a šokovitejší bude tento krok. Spotreba sa dá znížiť aj zvýšením spotrebných daní. To tiež znamená zvyšovanie cien a znižovanie spotreby domácností. Obe tieto opatrenia však neznamenajú nič pre verejnú správu. Tá totiž spotrebu znižovať nebude, lebo "z cudzieho krv netečie a daňový poplatník to aj tak zaplatí." Tu je zádrheľ a tu je riziko takýchto krokov. Vláda má teda dosť jasne stanovenú možnosť na znižovanie spotreby: zastaviť spotrebu v štátnej a nielen štátnej, ale v celej verejnej správe. Celoplošne, ihneď a čím rýchlejšie, tým lepšie. Má to však ďalší problém: šetriť sa v súčasnom stave dá len ťažko. Obrovské sumy sú totiž vláde predpísané zákonmi. Tými, ktoré si sama schvaľovala. Zvyšovanie miezd vo verejnej správe po schválení zákonov o verejnej a štátnej službe je stanovené zákonom. Sociálne dávky sú stanovené zákonom. Ponechanie nemocníc v štátnych rukách s hraním sa na falošnú solidaritu s chorými je ďalším povinným výdavkom štátu. Neriešenie viaczdrojového financovania škôl a obchádzanie témy školného falošným chápaním prístupnosti a bezplatnosti vzdelania predpisuje štátu výdavky. Deficit ktoréhokoľvek fondu Sociálnej poisťovne znamená výdavok pre štát a to povinný. Zákon o rozpočte rozhodol o dotáciach do rôznych sektorov - napríklad do neefektívnej výroby a čo sa deje? Teraz je to povinný výdavok štátu. Neschopnosť rozdelenia zodpovednosti za život jednotlivca medzi neho a najbližšiu komunitu a štát dnes dostáva kontúry všemožnej zodpovednosti a teda obrovských finančných nárokov pre štát. Vládna koalícia štyri roky zolaďovala záujmy politických a ekonomických skupín. Excelentný mediátor, predseda vlády Mikuláš Dzurinda bol najskvelejším zolaďovačom. Za to by ako mediátor v anglosaských krajinách mal rádovo vyššie príjmy, než za premiérovanie na Slovensku. Lenže ubehlo jedno volebné obdobie a popri reálnych výsledkoch vládnutia koalície sa objavuje aj absencia skutočných, ráznych, mnohokrát nepopulárnych reforiem, bez ktorých deficit verejných zdrojov môže zákonite len narastať. Nepopulárne kroky sa majú robiť na začiatku volebného obdobia. Neurobili sa. Vládna koalícia na to teraz dopláca. Dopláca na kompromisy, ktoré - ako čas ukazuje - neboli až také prijateľné a neboli až takým veľkým prínosom. Ak dopláca na niečo koalícia, to je jej problém. Lenže tieto problémy budú vo veľmi krátkom čase problémom všetkých daňovníkov. Načim teda na konci volebného obdobia trochu povestnej chrabrosti a guráže, veď aj čestné postavenie sa problémom tvárou v tvár môže raz na Slovensku byť ocenené. A potom možno aj lepšie bude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...