Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       5. jún 2002 Prechod škôl na samosprávy - vláda sa rozhodla zaplatiť ich dlhy za rok 2001 Boris Koreň Slovenská vláda dnes schválila vyslanie ženijnej jednotky do Afganistanu, ktorá má pôsobiť v rámci protiteroristickej akcie širokej medzinárodnej koalície, oboznámila sa so stanoviskom ministerstva spravodlivosti k Benešovým dekrétom a schválila aj čiastočné oddlženie škôl, ktoré od 1. júla tohto roka prechádzajú na samosprávy. Informuje Boris Koreň. Vyslanie ženijnej jednotky do Afganistanu podporili všetci prítomní členovia vlády, s výnimkou ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, ktorý sa hlasovania zdržal. Ten rozhodovanie vlády odmietol komentovať, pretože nepovažuje za vhodné, aby sa hovorilo ako ktorý člen vlády hlasoval. Podľa neho by sa tým obmedzovala sloboda členov vlády hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Svoje rozhodnutie zdržať sa hlasovania však Čarnogurský komentoval slovami: AUDIO: "Podľa môjho názoru Slovenská republika po prvé zatiaľ si nevypracovala svoju koncepciu vysielania vojakov do zón bojového nasadenia a Afganistan je takou zónou bojového nasadenia." Čarnogurský doplnil, že je to, citujeme: "príliš vážna otázka na to, aby sa o nej malo rozhodovať len na základe materiálu, ktorý večer predtým dôjde na ministerstvá". AUDIO: "Druhá vec je, že SR ako každý štát, keď vysiela svojich vojakov do zóny bojového nasadenia, tak si má reálne zvážiť svoje možnosti a z toho hľadiska aj bezpečnosť svojich vojakov, aby tam mohli účinne operovať." Podľa názoru ministra Jána Čarnogurského Slovensko vzhľadom na svoju veľkosť, ekonomické a aj vojenské možnosti nemôže dostatočne efektívne vysielať svojich vojakov do tak vzdialených zón bojového nasadenia, akou je Afganistan. Naproti tomu však podľa neho môže SR veľmi efektívne vysielať svojich vojakov do takých oblastí, akou je napríklad Balkán. Ako dodal, v Kosove je to účelné a efektívne a dokonca sa tak môže slovenská armáda efektívnejšie zapojiť do boja proti terorizmu, ako pri nasadení symbolickej skupiny vojakov do vzdialenej končiny sveta. Z balíka návrhov týkajúcich sa školstva bolo najvýznamnejším rozhodovanie vlády o oddlžení škôl, ktoré majú k 1. júlu tohto roka prejsť na obecné a regionálne samosprávy. Vláda tento zámer schválila, pričom by sa potrebných viac ako pol miliardy korún malo nájsť z prostriedkov, ktoré zostali po zrušenom projekte vybudovania vládnej siete Govnet-Kasroš. Podľa ministra školstva Petra Ponického: AUDIO: "Vláda týmto krokom vlastne plní svoj sľub, že oddlženie škôl bude k termínu 1. 7." Kabinet však uvoľní peniaze len na uhradenie dlhov, ktoré vznikli ešte v roku 2001, pričom v tomto roku dlhy ďalej rástli. Podľa Ponického je však: AUDIO: "Potrebné kvantifikovať ich hodnotu, veľkosť a k tomu v tejto chvíli nemáme dostatok informácií." Minister školstva tvrdí, že niektoré subjekty - dodávatelia energií a tepla, ale najmä plynárne - účtovali školám a školským zariadeniam vyššie sadzby za energie, ako bolo určené cenovým výmerom ministerstva financií. Keďže je takýchto položiek viac, podľa ministra si musia overiť veľkosť novovzniknutých dlhov. Potom sa bude vláda uhradením dlhov, ktoré vznikli v roku 2002, znova zaoberať. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský predložil na vládu stanovisko k Benešovým dekrétom. Vláda o ňom nerokovala, nikto k nemu nemal pripomienky, podľa Čarnogurského ho však - keďže ide len o informatívny materiál - zobrali na vedomie. V stanovisku sa uvádza, že Benešove dekréty sú platné a sú súčasťou slovenského právneho poriadku, nie sú však už účinné, a preto sú problémom minulosti. K opätovnému otvoreniu tejto otázky by preto mohlo dôjsť "iba prostredníctvom masívneho politického tlaku".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...