Hlas Ameriky	Dnes je streda, 7. január 2009       12. jún 2002 Aktualizované čísla o rozpočte hovoria o malom riziku, budúcoročný rozpočet sa začína zostavovať po starom Attila Lovász Mesiac po tom, ako sa slovenská verejnosť dozvedela alarmujúce čísla o rizikách tohtoročného rozpočtu, sa situácia upokojuje. Rezort financií dnes na vláde prezentoval aktualizáciu prehľadu plnenia tohtoročného štátneho rozpočtu, pričom vláda začala rokovať aj o zostavovabní budúcoročného. Podrobnosti má Attila Lovász. Kým pred šiestimi týždňami rezort financií vyčíslil riziká tohtoročného rozpočtu ako možnosť zvýšenia deficitu o 26 miliárd korún, v súčasnosti hovorí minister František Hajnovič ani nie o tretine. Dôvodom sú podľa neho aktualizované údaje, ktoré, podobne ako porada ekonomických ministrov, prezentoval nasledovne: AUDIO: "Očakávame určité nenaplnenie príjmov v rozsahu 5-7 miliárd korún, v rámci toho predpokladáme prekročenie daňových príjmov o 3-5 miliárd korún." Hajnovič pritom dodáva, že v takých výpadkoch, ako je nenaplnenie odvodu Národnej banky Slovenska možno očakávať iný výsledok ako pred niekoľkými týždňami. Oslabovanie slovenskej koruny totiž na kapitálových trhoch má za cieľ zvýšenie príjmov NBS a je teda možné, že i po intervencii centrálnej banky sa oslabenie koruny prejaví aj v odvode banky do rozpočtu. V súčasnosti nie je možné odhadnúť nakoľko sa odvod (plánovaný na 4,5 miliardy korún) skutočne naplní. Celý plánovaný objem asi nie, ale je možné, že aspoň zčasti bude centrálna banka schopná prispieť do štátneho rozpočtu. Iná je situácia na strane výdavkov. Minister Hajnovič: AUDIO: "Problém je na strane výdavkov. Výrazne sa prekračujú výdavky na sociálnu pomoc, my to odhadujeme na 3,8 miliardy do konca roka, čo znamená riziko v pásme asi 3,5 až 4 miliardy korún. Úhrnne teda odhadujeme riziko nenaplnenia štátneho rozpočtu asi na úrovni 8 miliárd korún." Hajnovič dodal, že čísla sa budú po čase znovu aktualizovať a že opatrenia, navrhované rezortom v oblasti posilnenia výberu daní by mali byť zatiaľ dostačujúce. Minister Hajnovič prezentoval aj prípravu východísk budúcoročného rozpočtu tak, aby o ňom vláda mohla rokovať ešte s dostatočným predstihom. AUDIO: "Sme urobili odhad daňových príjmov na úrovni 203 miliárd korún, a celkové príjmy sú odhadnuté na 224 miliárd korún." Pri tomto odhade sa však vrátila dobre známa metóda uvažovania o rozpočte: AUDIO: "Keby sme mali dosiahnuť rozpočtový schodok 3-3,5 percenta HDP, mali by sme na starne výdavkov priestor na 260 miliárd korún. Problém je, že by sme potrebovali asi 280 miliárd korún." Po troch rokoch vysvetľovania, ako sa zmení pohľad na prípravu rozpočtu je to stará známa pesnička o potrebách. Teda štát bude znovu pripravovať taký rozpočet, kde sa nebude snažiť dosiahnuť vyrovnané čísla, ale ako strop si stanovuje už deficit na úrovni 3,5 percenta HDP. Riziká na budúci rok sa teda objavia takpovediac zákonite. Vláda Mikuláša Dzurindu totiž sľúbila dve zásadné zmeny v rozpočtovaní. Po prvé by to malo byť programové rozpočtovanie, teda míňanie peňazí daňovníkov na presne definované programy a ciele a na druhej strane rozpočet mantinelový, to jest naplánovanie len takých výdavkov, ktoré sa zmestia do príjmov. Ani Brigita Schmögnerová ani Ivan Mikloš však nevedeli dosiahnuť zmenu v požiadavkách rezortov, ktoré boli nadhodnotené, ani zmenu vo výdavkoch vďaka zmenám v zákonoch, predpisujúcich niektoré výdavky povinne. Okrem toho mzdy v rozpočtovej sfére vláda veľmi nesprávne zaradila medzi obligatórne výdavky už v tomto roku, a na budúci rok sa chystá pokračovať v tomto trende. Akokoľvek to znie jednoducho, je to pravdivé: ani domácnosť s príjmom 20 tisíc korún nemôže minúť 25 tisíc, len štát sa správa tak, ako by platila téza komunizmu - míňanie podľa potrieb. V súčasnej de facto už prebiehajúcej predvolebnej prezentácii strán nevidieť ani jeden relevantný subjekt, ktorý by tento pohľad na veci verejné a na verejné financie zmenil. Čo znamená, že aj budúca vláda bude musieť čeliť tlakom na rozpočet, čo jej uberie veľa energie toľko potrebnej na doteraz neskutočnené reformné kroky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...