|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
13. jún 2002
|
VSŽ sú predmetom vládnych záväzkov, s ktorými sa nemožno zahrávať
|
Attila Lovász
|
Vláda zrejme na budúci týždeň bude rozhodovať o spôsobe predaja zostávajúcich 16 percent akcií Východoslovenských železiarní z portfólia Fondu národneho majetku. Už samotný spôsob bude vypovedať o tom, komu vláda posledných 16 percent akcií v rukách štátu odpredá. Podrobnosti má Attila Lovász.
Všetky tri Fondom navrhované varianty majú svoju logiku. Pre verejnú súťaž hovorí trh. Pre predaj na kapitálovom trhu znovu trh. A pre predaj vopred určenému záujemcovi zase fakt, že ani jedna veľká transakcia, ktorá sa odohrala v odštátnení majetku, sa nezaobišla bez podozrení z klientelizmu. V prípade VSŽ boli aj vážne obavy z používania informácií vo vnútornom styku. Nezabúdajme, že dodnes nie je jasné, ako sa možno zákonný, v každom prípade neštandardný, predaj akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu odohral pred koncom minulého roka.
Odporúčanie Fondu národneho majetku a rezortu privatizácie čaká už len na prerokovanie na porade ekonomických ministrov a môže ísť do vlády. Podľa Fondu je najvhodnejší spôsob priamy predaj a to s tým, že kupcom by mala byť spoločnosť U.S.Steel. Odôvodňuje hovorkyňa fondu Táňa Lesajová:
AUDIO: "Len za takých okolnosti sa bude môcť naplniť memorandum medzi vládou a U.S Steelom."
Tu už do hry vstupuje iný fenomén. Memorandum podpisovala vláda a to v období, keď hľadala riešenie na odvrátenie hroziaceho cross defaultu VSŽ. V memorande sa riešila v prvom rade otázka zadlženosti. Štát bol tiež jedným z veriteľov, veď len nedoplatky na daniach boli asi 2,5 miliardy korún. Štát sa vzdal časti pohľadávok, to znamená že sa vzdal príjmov. Teda do spoločnosti okrem námahy vložil aj peniaze - nie virtuálne ale skutočné, veď pohľadávka je majetok. Štát si za to vydobyl isté podmienky u investora - U.S. Steel. Medzi nimi napríklad ponechanie a rozvoj oceliarskej výroby ako základnej činnosti železiarní. Okrem toho aj zachovanie zamestnanosti a to nielen v samotných oceliarniach ale aj u dodávateľov a subdodávateľov. Spoločnosť U.S. Steel, budujúca si európske pozície, na tieto podmienky pristúpila.
Obe strany teda majú záväzky. Jedna ich môže splniť rozumným politickým rozhodnutím, druhá svojim kapitálom, investíciami a prácou na rozvoji železiarní. Lenže tieto vzájomné záväzky akoby zostali bokom pri vianočnom predaji akcií. Politickú zodpovednosť za predaj dôležitého balíčka akcií spoločnostiam Penta Group, Istrokapitál a J&T neprevzal nik, je však jednoznačne na strane rezortu hospodárstva ako vtedy 100 percentného akcionára. Minister Ľubomír Harach ani dnes nehovorí o podpore priameho predaja. Jeho hovorca Peter Chalmovský:
AUDIO: "Ministerstvo hospodárstva uprednostňuje predaj formou súťaže, ak sa však vláda rozhodne predaj akcie VSŽ U.S. Steel, podporíme tento predaj."
Minister Harach zrejme dôveruje verejným súťažiam a komisiám, pretože verejná súťaž je vždy najlepším riešením v trhovom prostredí. Slovenské prostredie kapitálového trhu však trhovým nie je. VSŽ je istou formou "bankou" starých železiarní, kde zostali záväzky aj pohľadávky a kde sa točia veľké sumy v hotovosti. U.S. Steel má zatiaľ v Košiciach obrovské investície a samozrejme chce zo svojich peňazí niečo aj vidieť. Zatiaľ sa nezachovala táto spoločnosť ako neľútostný zametač, skôr investovala do kvalifikácie, zamestnanosti a do oživenia výroby. Ako to vidia odborári, ktorým na splnení memoranda istotne záleží? Hovorkyňa OZ Metalurg Mária Szabová.
AUDIO: "K memorandu sa vyjadrovať nebudeme. Nás viedli k tomu poznatky, že VSŽ zamestnáva 6000 ľudí. Po viac než roku pôsobenia americkej firmy si začínajú zamestnanci uvedomovať, aké rozdiely nastali za tento pomerne krátky čas."
Presnejšie. Mzdy "za Američanov" vzrástli o 10 percent, kým u dcéry, a.s. VSŽ inžiniering aj klesli. Odborári v Metalurgu takpovediac závidia svojim spolupracovníkom, ktorí prešli do U.S. Stell Košice a chcú mať podobného vlastníka. Niet sa čomu čudovať. Ak ale majú vláda a U.S Steel - nezverejnené ale existujúce - vzájomné záväzky, je ich radno dodržať. U.S. Steel nie je koaličný partner, ktorý zhltne čokoľvek, je to investor, ktorý je ochotný investovať ale len tam, kde sa mu to oplatí. Vláda by teda nemala tohto investora takpovediac odháňať. Je na rozhodnutí kabinetu, či si konečne Košičania vydýchnu, alebo nasleduje ďalšie dejstvo neistoty, čo bude s pozostatkami starých VSŽ.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|