|
|
| |
|
Dnes je piatok, 22. august 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
19. jún 2002
|
Vláda znovu odložila rozhodovanie o dôležitých ekonomických otázkach
|
Attila Lovász
|
Vláda dnes s odvolaním sa na časovú tieseň vypustila z programu dve dôležité otázky: rozhodnutie o spôsobe predaja 16 percent akcií VSŽ z portfólia Fondu národneho majetku a ďalšie rokovanie o spôsobe privatizácie elektroenergetiky. Na úrade vlády bol Attila Lovász.
I keď vláda má do konca júna ešte čas, je nepochopiteľné, prečo sa rozhodovanie o predaji akcií VSŽ z týždňa na týždeň odkladá. V období, keď kabinet a najmä jeho predseda čelia jednému z najväčších škandálov, by totiž bolo potrebné, aby aspoň v tých otázkach, kde existujú isté záväzky vlády aj investorov, a kde skutočne je aj verejný záujem spojený so zamestnanosťou celého regiónu, zavládol konečne pokoj. Rozhodnutie o spôsobe predaja akcií VSŽ totiž bude zároveň aj rozhodnutím o tom, nakoľko vláde záleží na strategickom investorovi U.S. Steel, ktorý vstúpil do VSŽ v období, keď železiarniam hrozil cross default.
Iná je situácia s predajom elektroenergetiky. Veď ani najväčší optimisti nepredpokladali, že Slovenské elektrárne sa podarí privatizovať ešte v tomto volebnom období. Ďalšie diskusie o tom, či elektrárne pôjdu do privatizácie ako celok alebo ako jednotlivé výrobne, prípadne ako celok ale so špeciálnym postavením atómovej energetiky a Gabčíkova, zostávajú na vládu po tohtoročných parlamentných voľbách.
Vláda dnes schválila model oddlženia verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Hovorí štátny tajomník rezortu dopravy Dušan Faktor
AUDIO: "Schválila jednorázové oddlženie SRo a STV, jedná sa o čiastku 711 miliónov korún."
Z tejto čiastky poputuje do Slovenského rozhlasu 223 miliónov a do Slovenskej televízie 486 miliónov korún. Prostriedky získala vláda z divident Slovenských telekomunikácií, ktorých je naďalej štát 49 percentným vlastníkom. Suma udsúhlasená vládou je len na zaplatenie dlhov verejnoprávnych médií voči telekomunikáciam a to vo výške, ktorá bola aktuálna do konca mája 2002.
Ostatných dlhov verejnoprávnych médií sa rozhodnutie vlády netýka. Treba však pripomenúť, že podobný problém môže nastať kedykoľvek opäť. Za štyri roky súčasného vedenia STV a SRo a ani činnosti súčasnej vlády nevznikol žiaden komplexný model financovania verejnoprávnych inštitúcií, ani model účinnej kontroly ich hospodárenia. Dlh voči telekomunikáciam vznikol aj za prispenia vlád - napríklad verejnoprávne médiá sú zo zákona platcami DPH, zdroje ich financovania sú rozložené na koncesionárske poplatky, štátny príspevok a reklamné príjmy, pričom jediná regulácia sa týka obmedzenia reklamného času vo verejnoprávnych médiach. Na hospodárenie týchto inštitúcií nemá reálny dosah žiaden regulátor, ani licenčná ani televízna či rozhlasová rada, ktoré plnia úlohu regulátora vlastne len návrhmi na vymenovanie a odvolanie ústredných riaditeľov a sledovaním a pripominekovaním, prípadne sankcionovaním odvysielaných programov.
Vláda napokon schválila Dohovor rady Európy protokol číslo 13 o Zrušení trestu smrti za každých okolností. Hovorí Ján Čarnogurský:
AUDIO: "Od ustanovení tohto protokolu nemožno odstúpiť, ratifikáciou musia u nás skončiť diskusie o akomkoľvek obnovení trestu smrti."
Ako Čarnogurský upresnil, niektoré medzinárodné dohovory uplatňovali výnimky v čase vojny, čo tento dohovor neumožňuje, a keby nastala na Slovensku diskusia o znovuzavedení trestu smrti, pravdepodobne by sa dala právna úprava schváliť len zmenou ústavy alebo samostatným ústavným zákonom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|