Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       2. júl 2002 Veľvyslanec USA Ronald Weiser tlmočil výhrady k návrhu zákona o audiovizuálnom fonde Boris Koreň Rokovanie júnovej schôdze Národnej rady pokračovalo v utorok popoludní spoločným hlasovaním. Keďže poslanci si z minulého týždňa nechali takmer 40 návrhov zákonov a uznesení, prvé tri hodiny rokovania len disciplinovane tlačili tlačítka a drvivú väčšinu predložených návrhov podporili. Podvečerné hlasovania však pre malý počet prezentujúcich sa poslancov znova odložili. Informuje Boris Koreň. Poslanecké kluby SDĽ, SOP a SMK sa neúspešne pokúsili o znovuzaradenie takzvaného antidiskriminačného zákona, ktorý zakazuje diskrimináciu osôb na základe rasy, náboženského vyznania, sexuálnej orientácie a podobne. Naopak, schválili, že budú hlasovať o návrhu na vyslanie vrtuľníkovej jednotky slovenskej armády do operácie pod vedením NATO-SFOR. V druhom čítaní poslanci rokovali o návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Podľa neho sa má na podporu nezávislej filmovej tvorby vytvoriť špeciálny neštátny fond. Okrem verejnoprávnej televízie by doňho prispievali všetci používatelia filmových diel - celoplošné súkromné televízne stanice tromi percentami z celkových príjmov, káblové televízie jedným percentom, kiná dvoma percentami ceny zo vstupného a videopožičovne a predajne piatimi percentami z ceny videokaziet. Podľa navrhovateľa ministra kultúry Milana Kňažka: AUDIO: "Nevyhnutné navýšenie finančných zdrojov pre podporu audiovizuálnej tvorby a výroby dnes nemožno hľadať ani výlučne v štátnom rozpočte, ani vo verejnoprávnej televízii." Podľa Kňažka je nepravdivé konštatovanie, že štát sa týmto zbavuje podpory filmovej tvorby. Opak dokumentoval údajom, že na tento účel zo štátneho rozpočtu plynie každoročne okolo 50 miliónov korún. Návrh zákona už vyvolal množstvo nesúhlasných vyjadrení. Minister kultúry v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Je prirodzené, že v diskusiách o návrhu zákona sa vyskytujú aj kontroverzné názory a odmietavé postoje, najmä zo strany tých subjektov, ktoré sa navrhujú ako prispievatelia do fondu." Podľa Kňažka je však vládny návrh v tejto podobe už kompromisom, ktorý zohľadňuje aj ich stanoviská. Minister zároveň odmietol, že pôjde o ich ďalšie neúmerné zaťaženie, ktoré môže viesť až k ich likvidácii. Reakcie vyvolalo vystúpenie Františka Mikloška, KDH, ktorý informoval, že 18. júna dostal, on a niektorí ďalší poslanci, list od amerického veľvyslanca Ronalda Weisera, v ktorom vyjadruje vážne výhrady voči navrhovanému zákonu. Veľvyslanec ho žiada o prehodnotenie niektorých ustanovení, pretože: AUDIO: "Vo svojej súčasnej podobe by mohla táto legislatíva vytvoriť štátny fond s potenciálom pre netransparentné aktivity." V liste sa ďalej uvádza, že navrhované zaťaženie v prospech miestnych výrobcov by v skutočnosti mohlo poškodiť slovenský filmový trh. Veľvyslanec vyčíta, že zákon bol pripravený bez prizvania kľúčových členov filmového priemyslu a len vágne popisuje úlohy, financovanie a zodpovednosť audiovizuálneho fondu. Ako ďalej Mikloško citoval: AUDIO: "Štruktúra fondu nie je jasná a predstavuje prístup, ktorý odporuje slobodnému trhu. Kritériá pre rozhodovanie, kto získa podporu z fondu, sú tiež nejasné." Veľvyslanec Spojených štátov amerických upozornil na možnosť zabrzdenia rozvoja filmového priemyslu, prenesenia dodatočných nákladov na zákazníkov a možnosť krachu najmä malých videopožičovní. V liste žiada, aby poslanci prehodnotili niektoré ustanovenia a prizvali k diskusii predstaviteľov filmového priemyslu. Mikloško vyzval parlament, aby prijal uznesenie, v ktorom by požiadal veľvyslanca USA na Slovensku Ronalda Weisera o vysvetlenie, či sú jeho námietky voči zákonu aj námietkami vlády Spojených štátov amerických. Poslanca Mikloška podporili jeho kolegovia Vladimír Bajan, SDK, Pavol Števček z HZDS, ktorí vyzvali na prijatie zákona v nezmenenej podobe. Poslanci rokovanie o tomto bode napokon prerušili. V podvečerných hodinách ministerka privatizácie Mária Machová ešte odôvodnila návrh zákona o štátnom podniku, ktorý zvyšuje kontrolu nad hospodárením so štátnym majetkom, upravuje podmienky výberového konania na riaditeľa štátneho podniku a podobne. Poslanci diskutovali aj o prezidentom vrátenom návrhu zákona o ochrane osobných údajov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...