Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. júl 2002 Štátny paternalizmus kontra slobodný trh Ivan Štulajter Nielen v Spojených štátoch panujú pochybnosti nad transparentnosťou účtovníctva veľkých korporácií. Podľa posledných informácií francúzske úrady preverujú účtovníctvo spoločnosti Vivendi, ktorá v poslednej dobe čelí vážnym ekonomickým ťažkostiam, spôsobených vysokou zadlženosťou. Ako to už v prípade hroziaceho krachu mamutej spoločnosti v Európe býva pričastým zvykom, do boja o záchranu sa okrem bánk a manažérov zapájajú aj politici. Ten človek sa volá Jean-Marie Messier a zo spoločnosti Vivendi, ktorá 150 rokov pôsobila vo vodnom hospodárstve, postupne vybudoval mocnú mediálnu skupinu, vlastniacu napríklad hollywoodske štúdia Universal či produkujúcu cédečká hviezd ako sú U2 a Sheryl Crow. Koncern Vivendi však pôsobil aj v telekomunikáciách. V Maďarsku a Poľsku má významné podiely v mobilných operátoroch, uvažuje však o ich predaji, aby si zahojil tie najotvorenejšie finančné rany. V prípade akvizície v Poľsku Vivendi už dokonca oznámila, že predáva svoj 49-percentný podiel v podniku Elektrim Telekomunikacja. Ak je už reč o šírke aktivít spoločnosti Vivendi, dodajme, že jej pobočka Vivendi Water má vážny záujem o vstup do vodární a kanalizácií na Slovensku. Jean-Marie Messier, ktorý bol donedávna považovaný za úspešného manažéra a ktorý takpovediac „na vode“ vybudoval obrovské impérium, bol však pred dvoma týždňami odvolaný z funkcie. On sám sa považoval za biznismena v americkom štýle, čomu zodpovedal aj jeho obchodnícky pohľad na oblasť kultúry, čo sa vo Francúzsku stretávalo s nevôľou. Analytik Jaques Rupnik z parížskeho Centra pre štúdium medzinárodných udalostí v rozhovore s našim korešpondentom Breffni O´Rourkom sa na Messierovu adresu vyjadril takto: „Vybral si život v New Yorku a tam začiatkom tohto roka vyhlásil, že francúzske predstavy o nutnosti ochrany kultúrnych produktov, s ktorými nemožno nakladať ako s obyčajnými tovarmi na trhu, končia a že on sa cíti byť viac Američanom a viac obchodníkom, podnikajúcim na slobodnom trhu ako ktokoľvek iný.“ Teraz, keď sa kocern Vivendi Universal ocitol na pokraji finančného kolapsu a nedá sa vylúčiť i jeho prípadný krach, francúzska vláda dala najavo nevôľu nad možnosťou, že by spoločnosť mohli prevziať zahraniční investori, pretože ju napriek jej silnej internacionálnej dimenzii považuje za súčasť francúzskeho kultúrneho dedičstva. Snahy udržať ochranný dáždnik nad veľkou domácou spoločnosťou sme svedkami aj v Nemecku. Ide o takzvaný Volkswagen zákon, schválený v roku 1960 a týkajúci sa špeciálne tohto podniku. Zákon obmedzuje vlastníctvo akcií s hlasovacím právom na maximálne 20 percent pre jednotlivého podielnika. V praxi to znamená, že najväčší akcionár, ktorým je vláda Dolného Saska, má zo svojimi 20-timi percentami akcií rozhodujúci vplyv na chod automobilky. Dá sa to prirovnať k držaniu zlatej akcie, čo irituje Európsku komisiu, ktorá sa snaží odstrániť rôzne národné špecifiká, diskriminujúce súkromných investorov. Nedávno však tieto kontroverzné reštrikcie podporil dokonca aj kancelár Gerhard Schroeder na stretnutí so zamestnancami a manažmentom Volkswagenu vo Wolfsburgu. Analytik nemeckej Deutche Bank Lars Ziehn slová kancelára Schroedera dáva do súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. „Keby tento takzvaný Volkswagen zákon neexistoval, niekto by mohol relatívne jednoducho prevziať túto firmu. Potom by pravdepodobne znížil jej stav zamestnancov. Schroeder sa usiluje o čo najlepší volebný výsledok a, prirodzene, má záujem na udržaní pracovných miest.“ Nedá sa však vylúčiť ani to, že v pozadí reštrikcií v hlasovacích právach vo Volkswagene stoja nielen obavy o pracovné miesta, ale aj obavy, že by sa táto výkladná skriňa nemeckého automobilového priemyslu mohla ocitnúť v rukách zahraničných investorov. Ak je to tak, spoločným menovateľom prípadov spoločností Vivendi a Volkswagen je štátny paternalizmus kontra slobodný trh. Slovom, stará téma v nových časoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...