Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       18. júl 2002 Predaj pôdy je predmetom nových úvah v kandidátskych krajinách EÚ Jaroslav Rozsíval 12 krajín strednej a východnej Európy, kandidujúcich na vstup do EÚ, by chcelo ukončiť prístupové rokovania s Úniou do konca tohto roka. Medzi najzávažnejšie kapitoly patrí aj poľnohospodárstvo. Jej nedeliteľnou súčasťou je však aj otázka predaja pôdy, ktorá sa riešila v kapitole voľného pohybu kapitálu. Viacero krajín chce ale túto otázku opätovne otvoriť. Viacero kandidátskych krajín prejavilo rastúcu nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami prístupových rokovaní s EÚ – najmä v prípade možnosti nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Kapitola voľného pohybu kapitálu, ktorá obsahuje aj otázku predaja pôdy, bola však uzavretá so všetkými kandidátmi - s výnimkou Rumunska. Slovensko získalo - tak ako Česko, Maďarsko a Bulharsko - sedemročné prechodné obdobie na umožnenie predaja pôdy občanom Únie. Poľsko získalo dokonca 12 ročný odklad. Avšak niektoré krajiny, ktoré pôvodne súhlasili s okamžitým uvoľnením predaja pôdy po vstupe do Únie, začínajú svoje rozhodnutie prehodnocovať. Minulý týždeň rozhodla litovská vláda, že požiada Brusel o znovuotvorenie rozhovorov. Vilnius chce požiadať o sedemročné prechodné obdobie. Estónska opozičná Ľudová strana začala zbierať podpisy na dosiahnutie podobného opatrenia. Argumenty, hovoriace v prospech odkladu, sa týkajú predovšetkým nízkych cien pôdy, ktoré umožňujú jej vykúpenie zahraničnými záujemcami. Otázka predaja pôdy sa samozrejme dostáva veľmi často na pretras aj v strednej a východnej Európe: Nová maďarská vláda socialistu Pétera Medgyessyho požiadala Brusel o predĺženie sedemročného prechodného obdobia o tri roky v prípade, že by bol rozdiel v cenách západnej a maďarskej pôdy príliš veľký. V Poľsku zase rastie počet prívržencov protieurópskych strán, akou je napríklad Sebaobrana populistu Andrzeja Leppera, ktorá označuje vstup Poľska do Únie za krok, namierený proti poľským roľníkom. Populizmus však zohráva v politike jednotlivých štátov čím ďalej tým významnejšiu úlohu a ohrozuje tak dohody, dosiahnuté pri rokovaniach s Úniou. Hovorí analytička londýnskeho Centra pre európske reformy Heather Grabbeová: "EÚ je teraz v nešikovnej situácii, pretože udelila jednotlivým kandidátom rôzne prechodné obdobia. To znamená, že krajiny majú pocit, že sa musia vrátiť k tejto kapitole a znova ju otvoriť, pretože by mali dostať aspoň taký dobrý výsledok, ako ich susedia." Problematický je aj prístup niektorých politikov, či médií k rozširovaniu Únie. Upozorňujúc na problematické stránky prístupového procesu sa tak vytvára akási nová umelá vlna euroskepticizmu. Hovorí opäť Heather Grabbeová: "Z dlhodobého pohľadu dostanú tieto krajiny oveľa viac peňazí, ako keby zostali mimo Únie. Ale aj z krátkodobého hľadiska budú ich výhody po vstupe ohromné. Problémom je ale to, že všetko, čo sa dopočujú z médií, sa týka problémov, nedozvedia sa nič o pozitívnych veciach. Takže si myslím, že je tu isté nebezpečie, že EÚ vytvorí v strednej a východnej Európe euro-skepticizmus skôr, ako bude mať euro-entuziazmus." Je však otázne, do akej miery bude ešte EÚ ochotná otvárať staré diskusie: Zjavné je bohužiaľ aj to, že viaceré kandidátske krajiny začali uvažovať o prehodnotení svojho postoja aj na základe spornej ponuky Bruselu, týkajúcej sa poľnohospodárskych dotácií krajinám po ich vstupe do Únie. Tie by sa mali iba postupne dostávať na úroveň dotácií súčasným členom. Mnohé kandidátske krajiny upozorňujú preto na nevýhodnejšie postavenie svojich farmárov v tvrdej medzinárodnej konkurencii, ktorá by sa mohla prejaviť aj v prípade nákupu poľnohospodárskej pôdy „konkurenčnými“ záujemcami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...