Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. júl 2002 Privatizácia SPP – systémový nedostatok? Ivan Štulajter Uprostred tohto týždňa sa vicepremiér Ivan Mikloš, ministerka privatizácie Mária Machová a Radovan Pruša ako predstaviteľ privatizačného poradcu Credit Suisse First Boston snažili presvedčiť verejnosť, že kurzové straty z predaja 49-tich percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu sú vyrovnané kurzovými ziskami z privatizácie iných podnikov, za ktoré investori platili eurami. Problém je to však zložitejší. Najprv treba povedať, že 9 miliardová kurzová strata z predaja Slovenského plynárenského priemyslu, ktorá sa vyčíta vláde a privatizačnému poradcovi – spoločnosti Credit Suisse First Boston – je zatiaľ asi len účtovnou stratou. Tá vyplýva z poklesu kurzu dolára, keďže platba za predaj 49-tich percent akcií SPP bola uskutočnená práve v tejto mene. Ak hovoríme o účtovej strate, máme v tomto prípade na mysli to, že sa porovnáva hodnota dolára za dané časové obdobie oproti slovenskej korune. Z toho zároveň vyplýva, že účtovné kurzové zisky a straty sú len zápismi v účtovných knihách. K reálnym ziskom alebo stratám dôjde až potom, keď sa dolár na devízovom trhu vymení napríklad za koruny a porovná sa s cenou, za akú bol pôvodne kúpený alebo, za akú sa dal v minulosti predať. Tu narážame na prvé slabé miesto argumentácie vicepremiéra Mikloša. Podľa jeho slov príjmy z privatizácie bánk či Slovenských telekomunikácií boli uskutočnené v eurách, čiže kurzové zisky zo silného eura majú dnes vyrovnávať kurzové straty zo slabého dolára. Toto by však platilo iba vtedy, keby oné privatizačné eurá Slovensko stále držalo na účtoch. Ak však boli zamenené za koruny v čase, keď bolo euro slabé, alebo už nimi boli uhradené devízové záväzky Slovenska, Miklošova argumentácia stojí skôr na vode ako na pevnej zemi. Inými slovami, chcelo by to presnú evidenciu, nielen strieľanie odboka. Vzniká však celkom legitímna otázka, či vôbec možno prijať takú zásadu, že sa štát pred kurzovými stratami zabezpečuje na báze viacerých privatizačných prípadov. To znamená, že jeden podnik predáva za doláre, druhý za eurá, a keď sa to napríklad po štyroch rokoch spočíta, všetko je akože v poriadku. To sú naozaj len turecké počty. Nemal by byť pred kurzovými stratami zabezpečený každý privatizačný obchod? Vicepremiér Mikloš, ministerka privatizácie Machová, ako aj zástupca privatizačného poradcu vymenovali dôvody, pre ktoré pri privatizácii SPP nebolo možné využiť štandardné nástroje zaistenia sa pred kurzovou stratou. Je čudné, že nespomenuli ten najjednoduchší - a to, že platba by bola vykonaná nielen v dolároch, ale zároveň aj v eurách. Napríklad a zjednodušene: polovička v dolároch, polovička v eurách. Potom by bol pokles dolára bezprostredne kompenzovaný rastom hodnoty eura. Tvrdenie, že v plynárenstve je platidlom dolár, a preto bola platba vykonaná výlučne dolároch, je zavádzajúce. Privatizácia SPP nebola každodenným nákupom plynu, ale jedinečným prípadom. Akcie SPP kupovali napokon silné európske spoločnosti, tie azda majú eurá! Na druhej strane, ak budeme principiálne tvrdiť, že z hľadiska ochrany pred kurzovou stratou nebola privatizácia SPP pripravená dobre, potom boli principiálne zle pripravené všetky privatizácie, vrátene tých „kurzovo“ ziskových, kde boli platby uskutočnené iba v jednej cudzej mene a riziko z kurzových strát nebolo rozložené do viacerých devíz. Ak je to tak, sme svedkami ďalšieho systémového nedostatku v správe vecí verejných. Z tohto hľadiska je však trošku prízemné na prípade SPP vytrieskavať len politický kapitál.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...