|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
30. júl 2002
|
"Teleošiaľ" sa skončil, nastáva bolestivé vytriezvenie
|
Ivan Štulajter
|
Nebolo tomu dávno, čo telekomunikačný sektor zažíval nevídaný boom. Akcie, vydávané telekomunikačnými spoločnosťami, rástli závratným tempom. Ten, kto ich predal včas, môže si medliť ruky. Dnes totiž nastala doba, keď sa namiesto plynu šliape na brzdu. Rozšafnú expanziu v telekomunikáciách, ktorej akoby chýbal zdravý rozum, totiž strieda útlm.
Vlády vo východoeurópskych štátoch, ako aj krajinách bývalého Sovietskeho zväzu už nemôžu očakávať od západných investorov pokračujúce zlepšovanie svojich telekomunikačných systémov. Hoci za posledných 10 rokov sú západné telekomunikačné spoločnosti podpísané pod významnými investíciami do mobilných, ako aj pevných sietí, firmy ako Deutsche Telecom či France Telecom sa v poslednom čase dostali do značných ekonomických ťažkostí. Jednou z hlavných príčin sú aj štedré investície na Východ. Dalo by sa to povedať tak, že tieto spoločnosti sa stali obeťami vlastnej rastovej stratégie.
Analytik pre sektor telekomunikácií Dalibor Vavruška z londýnskej bankovej spoločnosti ING na margo ekonomických ťažkostí, vyplývajúcich z mohutnej expanzie Deutsche Telecomu do krajín východnej Európy, dodáva:
Audio: „Myslím si, že za danej situácie urgentne potrebuje hotové peniaze. Spoločnosť takisto musí dospieť k rozhodnutiu, či od pôvodnej stratégie plne integrovaných investícií v skupine Deutsche Telecom, ktorá nefungovala v žiadnej z týchto krajín, upustí, a či by azda nemala stavať na regionálnom podnikaní, ktoré bude neskôr vynášať.“
Toto, samozrejme, nie je dobrá správa pre vlády východnej Európy a strednej Ázie, stojace pred privatizáciou svojich štátnych monopolov. Z istého hľadiska Slovensko môže byť spokojné, že tie svoje telekomunikácie predalo Deutsche Telecomu v čase boomu.
Podľa analytikov sa však západné telekomunikačné spoločnosti dopustili ďalšej závažnej chyby, a síce, že preplatili licencie na operátorov bezdrôtových sietí tretej generácie. Tie znamenajú efektívnejší prístup na internet, rýchlejší prenos dát väčších objemov a rôzneho druhu, vrátane spoľahlivejšieho uskutočňovania bankových operácií prostredníctvom telefónu. Podľa pôvodných odhadov sa predpokladal masívny dopyt po telekomunikačných službách tretej generácie, problém však nastal s technológiou, ktorá sa vyvíjala predsa len pomalšie. Naostatok, stále nie je jasné, či užívatelia mobilných telefónov o tieto nové služby naozaj budú stáť. Pred dvoma rokmi, v čase veľkého nadšenia pre internet, kľúčoví európski hráči, najmä Deutsche a France Telecom, zaplatili vládam, ktoré organizovali dražby na mobilné siete tretej generácie, obrovské sumy. Časť týchto zdrojov pochádzala z pôžičiek a dnes, ako hovorí analytik Dalibor Vavruška, sú tieto investície bezcenné:
Audio: „Európske telekomunikačné spoločnosti minuli miliardy eúr na licencie tretej generácie, ktorú sú v tejto chvíli vnímané ako v podstate bezcenné.“
Vavruška v tejto súvislosti dodal, že dvaja význační telekomunikační operátori španielska Telefonica a fínska Sonera v poslednom čase revidovali svoje plány v oblasti vybudovania siete tretej generácie. Ďalšie spoločnosti uvažujú urobiť to isté.
Telekomunikačnému sektoru ako takému napokon púšťajú žilou dôvery aj škandály, spojené s účtovnými podvodmi v amerických korporáciách Worldcom a Qwest. Na druhej strane telekomunikačný sektor sa čistí, zreálňuje svoje investičné stratégie, slovom, dáva do súladu zdroje s potrebami. Dejiny ekonómie sú plné takýchto udalostí. Akurát, keď sa ako stožiare vo vetre ohýbajú telekomunikační giganti, to praskanie je počuť naozaj široko ďaleko.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|