Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       2. august 2002 Trpí Robert Fico predčasnou artikuláciou? Milan Žitný Predseda strany Smer Robert Fico pokračuje v ťažení proti postupujúcej privatizácii prirodzených monopolov, nezdá sa však, že má väčšie šance na úspech. Po nedávnom vyhlásení, že kapitolu "Energetika", ktorú Slovensko uzatvorilo s Európskou úniou už v októbri 2001, bude treba po voľbách znovu otvoriť, prišiel teraz s výstrahou, že aj predaj 49-percentného štátneho podielu v Slovenských elektrárňach (SE), ktorý už bol ohlásený v domácich a zahraničných médiách, bude možné po voľbách zastaviť. "Takéto počínanie môže výrazne skomplikovať aj povolebné rozhovory a zostavovanie novej vlády," uvádza sa vo vyhlásení Smeru. Napriek silným rečiam nebude situácia taká zložitá, reálne okolnosti totiž veľký manévrovací priestor Ficovi nedávajú. Návrhy, ktoré strana Smer predložila premiérovi Dzrindovi ešte v júni 2000, hovoria viac o zmätku v hlavách ekonomických manažérov Smeru, než o koncepčných návrhoch na privatizáciu prirodzených monopolov. Smer navrhuje ponechať v nich trvalú majoritnú účasť štátu, zvyšok privatizovať pomaly po 5% až 15% majetku počas 20 až 30 rokov a časť z menšinového balíka akcií predať na kapitálovom trhu. Všetky tieto návrhy sú v rozpore s cieľom Smeru dosiahnuť maximálne výnosy z predaja. Sotva sa nájde strategický investor, ktorý by bol ochotný kupovať z mešinového balíka po 5% až 15% počas dlhých tridsiatich rokov a už vôbec by nemal záujem o zvyškové menšinové balíky akcií na kapitálovom trhu - cena za celý predaj sa tým nevyženie hore a predajca nedosiahne maximálny možný výnos. Ficov model postupného predaja vytvára veľký priestor pre korupciu a pre aktivity malých, slabých a málo dôveryhodných investorov, čím by vznikol široký spolok menších vlastníkov, avšak "nestrategického" charakteru, na čo by doplatil samotný podnik, štát a samozrejme v konečnom dôsledku i politický život v krajine. Škandály by nemali konca, situácia by bola neprehľadná. Návrhy Smeru sa javia byť skôr taktickou pomôckou pre jeho vlastné ekonomické a finančné zázemie, kde nájdeme celú energetickú lobby, ktorá sa v minulosti držala Mečiarovho HZDS so štátnymi zárukami za bezrizikové podnikanie, ktorého straty vždy zaplatili daňoví poplatníci. Dôležitým argumentom predaja prirodzených monopolov strategickým investorom v jednom balíku je aj vstup SR do Európskej únie. Ide jednak o záväzky Slovenska voči únii a tiež o vzájomné vyjednávacie pozície, ktoré obidve strany odsúhlasili v uzatvorených kapitolách. Túto kapitolu by chcel Fico po voľbách otvoriť, práve kvôli jeho svojráznej predstave o postavení energetiky v štátnom monopolnom systéme. Veľvyslanec EÚ na Slovensku Eric van der Linden upozorňuje, že otvorením kapitoly Energetika by mohlo Slovensko pri nových rokovaniach o zmene vyjednaných pozícií medzi SR a EÚ viac stratiť, než získať. Táto výstraha môže znamenať toľko, že predstava strany Smer o zastavení privatizácie SE nebude iba témou domácej politiky po parlamentných voľbách, ale bude ju ovplyvňovať aj rámec kapitoly Energetika v európskom prostredí. S názormi Smeru súhlasí - zrejme v kontexte podobných záujmov - aj Komunistická strana Slovenska (KSS), ktorá považuje rozhodnutie vlády o privatizácii SE za záplatu na odstraňovanie dier v hospodárení štátu, a preto nová vláda by mala predaj elektrární zrušiť. Podpredseda KSS Karol Fajnor varuje, že ide "o ďalší krok, ako dostať Slovensko do úplnej ekonomickej závislosti medzinárodných monopolov". Názor KSS je zaujímavý najmä z iného dôvodu - v rodinnom dome predsedu KSS Jozefa Ševca (a jeho svokra Vasiľa Biľaka) sídlilo v uplynulých rokoch združenie ruských firiem Atomenergoexport, ktoré sa podieľalo na projekte jadrovej elektrárne Mochovce. V KSS má strana Smer v oblasti energetiky zjavne všestranne spoľahlivého spojenca. Okrem toho, že Fico chce odložiť privatizáciu SE, prípadne ju rozložiť až na tridsaťročné obdobie, jeho návrhy neobsahovali potrebné spôsoby oddlženia Slovenských elektrární. A zatiaľ čo vláda hľadala riešenia, ako sa dlhov zbaviť, Fico hľadal riešenia, ako vyrobiť dlhy nové. Naviac oznámenie, že rozbehnutý proces predaja SE strategickému investorovi môže Smer po voľbách zastaviť, je podobným zneisťujúcim signálom, aké vysielal zo Slovenska doteraz iba Vladimír Mečiar. A Robert Fico zreteľne často trpí "predčasnou artikuláciou", ktorá mu v budúcnosti v nemečiarovskej koalícii môže byť iba na príťaž.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...