Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       6. august 2002 O záväzkoch vlády v kolektívnej dohode vo verejnej službe rozhodnú až noví poslanci Boris Koreň Minister práce Magvaši a zástupcovia zamestnávateľov a odborov dnes podpísali prvú Kolektívnu dohodu vo verejnej službe, ktorá určuje zamestnancom výhody nad rámec platného zákona. Dohoda sa bude týkať 400 tisíc zamestnancov vo verejnej službe, pričom platy dvoch tretín sú financované prostredníctvom štátneho rozpočtu. Viac informácií má Boris Koreň. Kolektívna dohoda zamestnancov verejnej služby, ktorá má platiť od 1. januára budúceho roka, po prvýkrát predchádzala prijatiu štátneho rozpočtu. Doterajšia prax totiž vychádzala z toho, že kolektívne zmluvy sa v jednotlivých rezortoch podpisovali až po zostavení a prijatí rozpočtu, teda keď už boli známe konkrétne prostriedky pre zdravotníctvo, školstvo, či ministerstvo práce. Zákon o verejnej službe, ktorý vstúpil do účinnosti v apríli tohto roka, však predpokladá opačný postup a kolektívna dohoda, ktorá mala byť podpísaná už v máji, sa má stať jedným z rámcov pri zostavovaní budúcoročného štátneho rozpočtu, rozpočtov obecných a krajských samospráv a niektorých verejnoprávnych inštitúcií. Zamestnanci vo verejnej službe by teda podľa prísľubu vlády, ktorá dohodu schválila, mali od budúceho roka mať len 37 a pol, v dvojzmennej prevádzke 36 a pol a v nepretržitej len 35 hodinový pracovný čas. Okrem učiteliek materských škôl im má byť priznaná aj o týždeň dlhšia dovolenka, ako ju predpokladá Zákonník práce. Dohoda ráta aj so zvýšením tarifných platov o osem, respektíve päť percent s výnimkou zdravotníckych pracovníkov. Z ďalších výhod nad rámec zákona možno spomenúť ešte priznanie vyššieho odstupného pri rozviazaní pracovného pomeru a odchode do dôchodku a povinné platenie minimálne dvoch percent z platov zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové poistenie. Kolektívna dohoda však vstúpi do platnosti, až keď začne platiť nový zákon o štátnom rozpočte, ktorý bude schvaľovať nová vláda a poslanci až po septembrových parlamentných voľbách. Upozornil na to aj minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši: AUDIO: "Vláda môže predložiť návrh štátneho rozpočtu, ktorý je zhodný s kolektívnou dohodou, ale parlament nemusí jednotlivé čiastky v tých položkách schváliť." Kolektívna dohoda preto obsahuje aj poistku, na základe ktorej nebudú pre zamestnávateľov záväzné tie jej ustanovenia, na ktoré nebudú v štátnom rozpočte vyčlenené prostriedky. Hovorí jeden zo zástupcov zamestnávateľov, predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák: AUDIO: "Jedna vec je papier. Druhá vec bude rozhodujúca a to je to konkrétne číslo. A to konkrétne číslo tu z týchto signatárov nikto nemôže garantovať. To môže garantovať budúca vláda a následne, samozrejme, parlament, ktorý rozpočet schváli, alebo schváli v nejakej podobe." Príprava Kolektívnej dohody vo verejnej službe, trvajúca päť mesiacov, sa opierala o vyčíslenie jej dôsledkov pre štátny rozpočet. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Petra Magvašiho si vyžiada nasledovné náklady: AUDIO: "Celkove 11,9 miliardy korún, ale vrátane aj tých vecí, ktoré sú schválené v zákone o verejnej službe." Základným problémom bolo vyjednávanie o zvýšení tarifných platov. Zdôraznime však aj to, čo dnes neodznelo, a síce, že priame i nepriame náklady na splnenie dohody budú spojené aj s ďalšími dohodnutými výhodami - spomínaným znížením pracovného času, dlhšou dovolenkou a podobne. V rezorte zdravotníctva to napríklad okrem finančných dopadov spôsobí aj organizačné problémy, pretože starostlivosť o pacientov musí byť zabezpečená stálymi službami v nepretržitej prevádzke. Minister zdravotníctva Roman Kováč ako jediný z členov vlády kolektívnu dohodu nepodporil, ale sa zdržal hlasovania. Podľa ministra financií Františka Hajnoviča sú však ostatné náklady často preceňované, podstatnou položkou nad rámec zákona o verejnej službe je podľa neho len plánovaný mzdový nárast. Podľa ministra financií Františka Hajnoviča by na základe odhadov odborníkov ministerstva financií realizácia dohody nemala byť v rozpore s doterajšími zámermi pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Minister však pripustil: AUDIO: "Je to kolektívna zmluva na hranici možného, ak to tak mám povedať. To znamená, existovali podstatne vyššie požiadavky zo strany odborárov a naša pozícia od začiatku bola, že nepristúpime k žiadnym záväzkom, ktoré nejako výraznejšie prekračujú už zákonmi definované nároky, alebo k takým záväzkom, ktorých realizácia by znamenala veľké finančné dopady." Súčasný kabinet teda pracovníkom verejnej správy pred voľbami prisľúbil zvýšenie platov i dovolenky a zníženie pracovného času. Bremeno konkrétneho rozhodovania pri hľadaní zdrojov však ponesie až nová vláda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...