Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. august 2002 Podľa I. Lenského bola Dzurindova vláda v legislatíve k odborárom najústretovejšia z všetkých vlád Boris Koreň Od minulotýždňového podpísania Kolektívnej dohody vo verejnej službe vládou SR, zamestnávateľmi a odborármi sa už na túto tému objavilo množstvo hodnotiacich stanovísk. Reagovať na ne a vysvetliť svoj postoj považovali za potrebné predstavitelia Konfederácie odborových zväzov, ktorí sa dnes stretli s novinármi. Zaznamenal Boris Koreň. Kolektívna dohoda pre pracovníkov v režime verejnej služby predpokladá celý rad výhod nad rámec platného zákona. Ide najmä o skrátenie pracovného času - v jednozmennej prevádzke na 37 a pol hodiny týždenne, v dvojzmennej na 36 a štvrť a v nepretržitej na maximálne 35 hodín. Učiteľom, lekárom a ostatným zamestnancom vo verejnej službe sa o týždeň nad rámec Zákonníka práca predlžuje dovolenka, zvyšuje sa odstupné pri ukončení pracovného pomeru a odchodné do dôchodku. Nesporne najdôležitejším ustanovením kolektívnej zmluvy je zvýšenie platových taríf od 1. júla budúceho roka pre niektoré kategórie pracovníkov o 8 percent a pre učiteľov o 5 percent. Kolektívnu dohodu podpísala vláda, zástupcovia obcí, vyšších územných celkov a verejnoprávnych inštitúcií, napríklad Sociálnej poisťovne alebo Národného úradu práce. Hoci vláda bola z rôznych strán kritizovaná za veľkorysé podmienky, ku ktorým sa zaväzuje pre viac ako 400 tisíc pracovníkov v režime verejnej služby, viceprezident Konfederácie odborových zväzov pre nevýrobnú sféru Igor Lenský takúto kritiku odmietol. Podľa neho dohoda neobsahuje žiadny veľkolepý nadštandard: AUDIO: "Vo viac ako 60 percentách kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, podnikových kolektívnych zmlúv v podnikateľskej sfére je skrátený pracovný čas na tých 37,5 hodiny a je predĺžená dovolenka o týždeň." Výrazný nadštandard podľa neho nepredstavuje ani záväzok prispievať zamestnancom najmenej dve percentá z miezd na doplnkové dôchodkové poistenie, alebo tvoriť sociálny fond najmenej vo výške 1 percenta zo všetkých miezd. Lenský odmietol aj zverejnené informácie, že náklady na túto kolektívnu zmluvu budú takmer 12 miliárd korún. Upresnil, že v tejto sume sú už začlenené prostriedky na splnenie nárokov zo zákonov o verejnej a štátnej službe vo výške viac ako 2 miliardy korún, prostriedky na zvýšenie platov vysokoškolských pedagógov, profesionálnych vojakov, 2 miliardy by mali ísť na valorizáciu platov ústavných činiteľov a tak ďalej. Hovorí Lenský: AUDIO: "Takže v skutočnosti tie náklady kolektívnej dohody na platy, teda tých 8 percent od 1. júla vo všeobecnej tabuľke a 5 percent v pedagogickej tabuľke predstavujú sumu asi 2,5 miliardy korún." Ostatné náklady, súvisiace s vyššou dovolenkou, znížením pracovnej doby a odstupným sa podľa Lenského nedajú presne vyčísliť. Najväčšou položkou - okolo 300 až 500 miliónov korún - by mohli byť náklady v zdravotníctve súvisiace so znížením pracovného času. Súhrnné náklady by sa teda mali pohybovať okolo 3,5 miliardy korún. Hoci vláda dohodu na svojom rokovaní schválila a jej zástupcovia podpísali, vyčlenenie konkrétnych prostriedkov na jej plnenie bude závisieť až od rozhodnutia nových poslancov Národnej rady po jesenných parlamentných voľbách, ktorí budú schvaľovať konkrétnu podobu štátneho rozpočtu. Odborári však veria, že nová vláda i parlament kolektívnu dohodu vo verejnej službe podporia. Hovorí predseda Odborového zväzu školstva a vedy Ján Gašperan: AUDIO: "Čo je dôležité, myslím, že sme vyjednávali takým spôsobom, aby kolektívna dohoda bola prijateľná aj pre novú vládnu garnitúru, nielen pre túto vládnu garnitúru. Sme si veľmi dobre uvedomovali, že prijať také záväzky, ktoré by sa potom nedali pokryť finančne, alebo iným spôsobom, tak by boli pre nás tiež nevýhodné. Pretože my máme záujem, aby to, čo sa dohodlo, sa aj skutočne naplnilo." Odborári však netajili spokojnosť aj s týmito dosiahnutými záväzkami vlády. Kolektívnu dohodu pre pracovníkov vo verejnej službe teda možno tiež zaradiť k ďalším úspechom odborárov vo vyjednávaní s väčšinovo pravicovou vládou Mikuláša Dzurindu. Medzi ne patrí prijatie veľkorysého Zákonníka práce, zákonov o štátnej a o verejnej službe, zákona o tripartite a podobne. Slobodná Európa sa preto viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov Igora Lenského spýtala, či bola v slovenskej histórii po roku 1989 nejaká iná vláda, ktorá by v oblasti legislatívy vychádzala tak v ústrety odborárom, ako Dzurindova. Podľa Lenského však o všetky tieto zákony museli viesť intenzívny dialóg, často podporovaný aj protestnými akciami, vláda im teda nič nedala zadarmo. Na opakovanú otázku, či bola nejaká iná vláda viac ústretová, Lenský odpovedal: AUDIO: "Pravdepodobne nebola." viceprezident odborovej ústredne Igor Lenský v príspevku Borisa Koreňa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...