Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       23. august 2002 Výrazným akcelerátorom „post povodňového“ hospodárskeho rastu sa stanú vlády Ivan Štulajter Škody, ktoré napáchali povodne v strednej Európe, sa šplhajú do stoviek miliárd. Hneď ako sa ľudia spamätajú zo šoku z pohľadu na toľkú spúšť, začína sa mravenčia práca na odstraňovaní škôd. Potreby sú jasné: postaviť nové domy, cesty, mosty opraviť, rekonštruovať to, čo bolo vodou poškodené. Menej jasné je však už to, odkiaľ na to všetko vziať zdroje. Niet najmenších pochýb o tom, že značnú časť nákladov na odstraňovanie povodňových škôd zoberú na svoje plecia štátne a komunálne rozpočty. Po prvé preto, lebo voda poškodila či zničila verejné statky ako sú cesty, mosty, verejné osvetlenia, štátne nemocnice, školy, rôzne budovy a zariadenia. Do sféry verejných statkov možno zahrnúť aj opravu starých či budovanie nových hrádzí a, samozrejme, celkovú rekultiváciu krajiny s dôrazom na obnovovanie pôvodných riečnych nív, ktoré majú významný protipovodňový účinok. Veľkosť katastrofy, akú zažilo Rakúsko, Česká republika, Nemecko a v menšej miere Slovensko si však vyžaduje účasť verejných financií aj vo sférach, kde sa už hojne vyskytujú súkromné statky. Máme na mysli najmä výstavbu nových rodinných domov a bytov alebo ich rozsiahlu rekonštrukciu, či rôzne kapitálové injekcie povodňami postihnutým súkromným podnikom, ako o tom uvažujú v Nemecku. V Českej republike sa odhad škôd pohybuje v hraniciach od 60-do 90 miliárd korún, v Nemecku v rozsahu 10 až 15 miliárd eúr a v Rakúsku 7 a pol miliardy eúr. Otázka teda znie, odkiaľ na to vziať, keď neexistujú rozpočtové úspory, a keď naopak verejné financie zaťažujú staré dlhy. Jedným zo zdrojov je privatizácia štátnych podnikov. Druhým vytvorenie rozpočtových úspor, napríklad tým, že sa nebudú valorizovať dôchodky, zvyšovať platy štátnych zamestnancov. Rakúsko a tiež Česká republika sa v tejto súvislosti rozhodli odložiť nákup stíhačiek. To je tiež jedna z možností. No zdá sa, že ani to nebude stačiť a tak sa dostáva na pretras otázka daní. Ako sme vás už informovali v stredu, kancelár Gerhard Schroeder v predvolebnom Nemecku už ohlásil odklad daňovej reformy, vďaka ktorej malo dôjsť k zníženiu daňového bremena zamestnancov. Jeho vyzývateľ pravicový politik Edmund Stoiber v rámci konkurenčného predvolebného boja vyšiel s tézou, že o náklady na povodňovú revitalizáciu krajiny sa musia deliť s občanmi aj veľké korporácie. Tým sa majú dane dokonca zvýšiť. Inými slovami, odklad daňovej reformy znamená dodatočný príjem do nemeckého štátneho rozpočtu. Keďže Českej republike žiadne významné zníženie daní nehrozilo, zvýšené nároky na beztak vysoko schodkový štátny rozpočet si podľa všetkého vyžiadajú rast daní. Dodajme, že vláda Vladimíra Špidlu z budúcoročného rozpočtu na úhradu povodňových škôd mieni vynaložiť 20 miliárd korún. Aby finančné bremeno bolo rozložené relatívne spravodlivo na všetkých občanov, v hre sú, prirodzene, nepriame dane – daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Ich zvýšenie by sa malo dotknúť benzínu, cigariet, ale i ďalších tovarov, ktoré sa budú zdaňovať vyššou sadzbou DPH. Môžeme to zovšeobecniť. Obnova krajiny, podporovaná robustnými verejnými i súkromnými investíciami, môže vyvolať nebývalý ekonomický boom. Nežiadúcim dôsledkom vysokých výdavkov však môže byť prehriate ekonomiky, sprevádzané napríklad rastom inflácie, rastom úrokových sadzieb a celkovým znehodnotením meny, po ktorých sa do krajiny môže vkradnúť recesia. Určité obavy o stabilitu a vyvážený hospodársky rast môže navyše vzbudzovať skutočnosť, že výrazným akcelerátorom hospodárskeho rastu sa stanú vlády. Tie zvyčajne nie sú dobrým hospodárom. Bude teda zaujímavé sledovať, ako sa tejto „post povodňovej“ úlohy zhostia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...