[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[ekonomika]

27. august 2002

Svetový summit o udržateľnom rozvoji

Daniel Raus

Od začiatku týždňa prebieha v juhoafrickom Johannesburgu Svetový summit o udržateľnom rozvoji. Organizuje ho OSN a rokuje sa na ňom o viacerých kontroverzných témach. Najsilnejšie zaznievajú hlasy ochranárov, na programe sú však aj vážne hospodárske a ekologické otázky.

Podrezáva si ľudstvo konár, na ktorom sedí? Inými slovami: ničíme globálne životné prostredie natoľko, že si raz privodíme katastrofu? Na túto otázku sa pokúšajú hľadať odpovede desaťtisíce delegátov Svetového summitu v Johannesburgu. Pre mnohých je odpoveď jasná: situácia je zlá a práve teraz je najvyšší čas niečo zásadné urobiť. Títo ľudia očakávajú, že summit nadviaže na podobné stretnutie v Rio de Janeiru pred desiatimi rokmi. Vtedajšie ciele by sa mali začať uvádzať do života.

Johannesburg je samozrejme vítanou príležitosťou pre strany zelených, ktoré využívajú všetky príležitosti na najrôznejšie varovania. Ich hovorkyňa na konferencii Susan Kavanaghová tvrdí, že varovaním sú, okrem iného aj nedávne záplavy na našom kontinente:

AUDIO: „Nedávne záplavy v Európe sú jasným signálom toho, pred čím vedci varujú. Takže konkrétna akcia je potrebná práve teraz“.

Pred konferenciou vydala sekcia OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti správu, podľa ktorej trpí 800 miliónov ľudí podvýživou a polovica obyvateľov našej planéty bude mať čoskoro nedostatok pitnej vody. Nastávajú tiež klimatické zmeny, ktorých výsledkom sú ničivejšie záplavy a väčšie suchá. Okrem toho sa zvyšuje hladina oceánov.

Nie všetci svetoví predstavitelia zdieľajú ale alarmujúci pocit. To isté sa nedá povedať ani o vedeckej komunite. Mnohí vedci a politici zastávajú naopak názor, že klíma na našej planéte sa neustále mení. Súhlasia s tým, že človek by sa mal správať šetrnejšie k životnému prostrediu, ale nemyslia si, že jeho počínanie bude mať fatálne dôsledky.

Rezervovaný postoj ku konferencii vyjadril Washington – a to neúčasťou prezidenta Georgea Busha. Tým samozrejme význam konferencie vážne poklesol ešte predtým, ako sa začala. Ak totiž Spojené štáty nezoberú závery stretnutia za svoje, ťažko ich niekto dokáže presadiť. Washington nesúhlasí s tým, aby summit zasahoval napríklad do otázok obchodu a pomoci a tvrdí, že ochrana životného prostredia je podmienená hospodárskym rozvojom tej ktorej krajiny.

Naliehavosť situácie sa pokúšal vyjadriť v úvodnom prejave juhoafrický prezident Thabu Mbeki:

AUDIO: „Je nesmierne dôležité demonštrovať miliardám ľudí, ktorých vedieme, že máme víziu ľudskej solidarity a chceme ju uskutočňovať, a že odmietame názor, podľa ktorého má ľudská spoločnosť fungovať na základe princípu prežitia najsilnejších“.

Okrem ochranárov a politikov vyslovujú obavy aj ekonómovia. Hovorca Svetovej banky Sergio Jellinek napríklad poukazuje na hospodársky rast svetovej ekonomiky. Ak by pokračoval vyše trojpercentný ročný prírastok, v roku 2050 nastane podľa neho zložitá situácia:

AUDIO: „Svet bude mať ekonomiku v objeme 140 biliónov dolárov. To je štvornásobok terajšej ekonomiky. Zjavne to predstavuje riziká, týkajúce sa otázky sociálnej udržateľnosti aj udržateľnosti prostredia“.

Otázka je, k akým výsledkom 10-dňový summit dospeje. Či zostane fórom pre rôzne názory, alebo sa čosi z neho začne aj uskutočňovať v praxi. Zrejme ale nepredstavuje „poslednú príležitosť pre ľudstvo“, ako to tvrdia niektorí ochranári.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print