Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       27. august 2002 Ruský Yukos ovládol litovskú rafinériu Mazeikiu Nafta Ivan Štulajter Po páde Železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu sa bývalé satelity Moskvy musia vyrovnávať s prienikom ruského kapitálu do svojich strategických odvetví, akými sú energetika, plynárenstvo a ropný priemysel. S otázkou, či s ruským súkromným kapitálom nevstupujú ako nevítaní hostia do krajiny aj politické záujmy Kremľa, sa Slovensko muselo vyrovnať najmä pri predaji Transpetrolu. Vyrovnalo sa tak, že ropovod „Družba“ predalo ruskej spoločnosti Jukos. Podobná otázka teraz zamestnáva Litvu. Otázka, do akej miery je vývoz ruských súkromných investícií vývozom kremeľskej štátnej zahranično-politickej doktríny, sa v Litve rieši už takpovediac po funuse. Aspoň čo sa týka prípadu rafinérie Mazeikiu Nafta. Tá sa totiž v týchto dňoch poza chrbát litovskej vlády dostala pod kontrolu Jukosu. Ak sa pred niekoľkými mesiacmi začali rokovania o kapitálom vstupe tohto veľkého ruského producenta ropy do Mazeikiu Nafty, nikto netušil, že prevádzkovateľ rafinérie - americká spoločnosť Williams International - sa kvôli finančným ťažkostiam nakoniec vzdá svojho podielu v prospech Jukosu. Štát, ktorý v roku ´99 pod vedením pravice odovzdal správu nad rafinériou Američanom, utužujúc tým ekonomickú nezávislosť Litvy od Ruska, sa po tejto nečakanej transakcii ocitá v menšinovom postavení. Situácia je naozaj paradoxná, pretože pred pár mesiacmi po zdĺhavých rokovaniach vláda umožnila vstup ruskej korporácie do rafinérie s tým, že americký investor bude vlastniť zhruba 27 percent akcií Mazeikiu Nafty a taký istý podiel aj Jukos. Štátu malo zostať v rukách takmer 41 percent akcií. Americký Williams však hodil uterák do ringu a situáciu ovládol Jukos. Šéf Litovskej konzervatívnej strany a bývalý premiér Andrius Kubilius majoritu Jukosu hodnotí týmito slovami: Audio: „Nemali by sme sa obávať takých vecí, akými sú nafukovanie cien ropných produktov či zastavenie dodávok. Čoho sa ja obávam najviac, je to, že spoločnosť použije svoju finančnú silu na formovanie postojov litovských politických strán.“ Naopak jeden z významných predstaviteľov litovskej sociálnej demokracie a kritik vstupu Williamsu do litovskej rafinérie Gediminas Kirkilas vníma situáciu odlišne: Audio: „Jukos je súkromná spoločnosť, nie je kontrolovaná štátom. S niektorými význačnými manažérmi spoločnosti som hovoril neformálne niekoľkokrát. Neviem si predstaviť, že niekto z Kremľa si pozve dakoho z Jukosu, hovorí s ním, čo robiť, a použije Jukos ako politickú páku na Litvu.“ Nepravdepodobnosť takéhoto scenára zvyšuje aj to, že takmer štvrtina akcionárov Jukosu sú západní investori, zväčša americké penzijné fondy. Riaditeľ oddelenia Jukosu, zameraného na medzinárodné informácie, Nór Hugo Erikssen, v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak v Rusku existuje spoločnosť, ktorá je zainteresovaná výlučne v obchode a stojí mimo politiky, tak je to Jukos. Pozadie investičnej stratégie Jukosu vysvetľuje Valerij Mironov z nezávislého moskovského výskumného centra. Podľa neho za expanziou ruských ropných spoločností treba vidieť skutočnosť, že Rusko stratilo po rozpade Sovietskeho zväzu takmer všetky rafinérie. Tie sa ocitli V Bielorusku, na Ukrajine a pobaltských štátoch. Mironov poznamenáva, že pre producentov ropy je ekonomicky výhodnejšie, ak môžu svoj tovar predávať nielen ako obyčajnú surovinu, ale už ako spracovaný produkt. Na to potrebujú ovládať rafinérie. Moskovský analytik strategické investičné plánovanie Jukosu dáva do súvislosti aj s rozšírením Európskej únie. Integrácia Litvy by znamenala pre Jukos jednoduchší prístup na európsky trh. Obávané využitie ropnej spoločnosti na presadenie zahraničnopolitických cieľov Kremľa Mironov pripúšťa iba v teoretickej rovine. Audio: “Čiste teoreticky, ropné spoločnosti môžu byť vládou požitá na politické ciele, ale myslím si, že ruskí činitelia nie sú naklonení využiť ich ako nástroj. Tieto spoločnosti sú privátne a majú niekoľkých zahraničných podielnikov. Ak by skutočne došlo k tomu, že by sa stali bábkami v rukách vlády, všetky kapitálové prírastky, ktoré napríklad Jukos zaznamenal počas posledných dvoch rokov, by sa stali minulosťou.” Do množiny argumentov, ktoré hovoria proti názoru o tom, že ruská zahraničná politika využíva na svoje ciele domáce privátne firmy, sa zahŕňa aj to, že Moskva sa už vraj neprejavuje ako nepriateľ, ale naopak spojenec Západu. Aspoň takto sa ju snaží dnes predstaviť časť pozorovateľov a politikov. No na druhej strane otázka, či v rámci expanzie ruských privátnych spoločností zostane len pri ekonomických ziskoch a nenastane doba, v ktorej Kremľu pôjde súbežne aj o zisky politické, je, samozrejme, stále otvorená. Taká hmlistá je totiž povaha budúcnosti oproti jasnej a najmä historicky zlej skúsenosti bývalých sovietskych satelitov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...