Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. september 2002 To, čo je pre roľníkov z Východu málo, je pre EÚ už veľa Ivan Štulajter Radikálni poslanci poľského parlamentu včera vypískali komisára Európskej únie pre agrárny sektor Franza Fischlera, pretože sa im nepáčia návrhy Európskej únie ohľadom výšky dotácií do poľnohospodárstva, určených pre nové členské krajiny. Poľsko ako najväčšia krajina spomedzi ostatných kandidátov sú silným agrosektorom, však nie je vo výhradách voči únii osamotené. Črtajúcu sa budúcu dotačnú politiku EÚ považujú za diskriminačnú aj ďalší kandidáti. Hneď na začiatku treba povedať, že ak Európska únia určuje výrobné kvóty na tie-ktoré plodiny, ešte to neznamená, že poľnohospodári nemôžu vypestovať viac. Musia byť však uzrozumení s tým, že ich prebytky nebudú dotované zo spoločného rozpočtu Európskej únie. Dotácie získajú iba na objemy, ohraničené onými kvótami. Je však veľmi pravdepodobné, že nedotovaná produkcia sa len veľmi ťažko presadí medzi subvencovanou konkurenciou, a preto poľnohospodári prispôsobia svoje kapacity výrobným kvótam. Možno teda skonštatovať, že spoločná agrárna politika Európskej únie je silným nástrojom, ovplyvňujúcim správanie sa poľnohospodárov v jednotlivých členských krajinách. O čo sú v nich poľnohospodári politicky silnejší, ako napríklad vo Francúzsku, o to väčšiemu odporu z ich strany musia čeliť reformátori v Bruseli. O tom, že sú reformy nutné, vypovedá nielen stále menšia ochota Nemecka, Veľkej Británie, Švédska a Holandska platiť horibilné sumy do spoločného „agrárneho rozpočtu“, ale aj obrovská nadprodukcia poľnohospodárskych produktov, či vädnúca efektívnosť európskeho agrosektora. Významnú rolu však zohráva aj to, že prostriedky chýbajú v iných rozvojových fondoch. Na neudržateľnosť súčasnej dotačnej politiky upozorňuje napokon aj plánované rozšírenie Európskej únie. Ak by sa totiž nič nezmenilo na doterajších subvenčných pravidlách, museli by sa zvýšiť členské príspevky do agrorozpočtu, čo je pre už spomenutých čistých prispievateľov neprijateľné. Preto Európska únie navrhuje, aby v prvom roku po vstupe mohli noví členovia čerpať v rámci subvencií len 25 percent z toho, čo čerpajú dnešní členovia únie. Neskôr by sa táto hranica zvyšovala, ale zrejme už podľa prísnejších pravidiel oproti tým, aké vládnu v únii dnes. Kandidáti to však považujú za diskrimináciu. Komisár únie pre agrosektor Franz Fischlervšak upozorňuje, že aj oných 25 percent je pre niektoré členské krajiny už príliš veľa. V exkluzívnom rozhovore s naším korešpondentom Ahtom Lobjakasom tento týždeň uviedol: AUDIO: „Nevidím žiadnu možnosť pridať peniaze. Nemôžem povedať, že rozhodnutie únie bude také, že budeme štartovať z najvyššej úrovne, pretože, ako viete, máme veľký problém presvedčiť niektorých členov, aby akceptovali počiatočných 25 percent.“ Komisár Fischler pritom odmieta spájať spor o poľnohospodárske subvencie so samotným rozšírením únie. „Potom by sme nemali rozširovať úniu v nasledujúcich 10-tich rokoch“, povedal doslova a dodal: Audio:„Niektoré členské štáty skutočne využívajú diskusiu o rozšírení na zníženie svojich odvodov do spoločného rozpočtu. Ale to je už iná otázka. To však nemôže byť vyriešené v budúcnosti len na báze agrosektora, pretože v nasledujúcej finančnej perióde po roku 2006 tento sektor nebude v rozpočte najväčšou nákladovou položkou.“ Podľa komisára Fischlera najväčšie výdavky po rozšírení možno očakávať z fondu, ktorým sa bude financovať rozvoj infraštruktúry nových členov. Napriek jestvujúcim sporom o výšku poľnohospodárskych dotácií je európsky komisár presvedčený, že členské štáty budú na októbrovom summite únie v Bruseli akceptovať jeho argumenty, len inak vlády v kandidátskych krajinách ťažko presvedčia občanov o výhodnosti vstupu do únie. V tejto súvislosti podotýka, že v októbri bude mať aj Nemecko už po parlamentných voľbách. Ak sa kandidátom na vstup do EÚ nepáči výška dotácií, mnohí z nich sú tiež nespokojní so spôsobom stanovenia výrobných kvót, pretože takzvaným referenčným rokom je rok 1990, keď poľnohospodárstvo bolo v útlme. Komisár Fischler v spomínanom rozhovore bez veľkých záväzkov a konkrétností uviedol, že únia je v tejto súvislosti pripravená zobrať niektoré požiadavky kandidátov na vedomie. Zdá sa, že kandidátske krajiny v otázke agrosektora nemajú veľký manévrovací priestor a budú musieť i napriek piskotu akceptovať to, na čom sa zhodne Európska únia. Fischlerove slová, že roľníci z východu hneď po vstupe do únie príliš nezbohatnú, ale vždy je to lepšie, ako zostať mimo nej, sú veľavravné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...