Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. september 2002 MEMO 98 - aj v predvolebnej kampani slovenské médiá informovali predovšetkým o vláde a prezidentovi Boris Koreň Občianske združenie MEMO 98 prezentovalo výsledky monitoringu médií počas predvolebnej kampane. Dnes bol jej posledný deň - od stredajšieho poobedia nastupuje 48 hodinové predvolebné moratórium, počas ktorého médiá nesmú zverejňovať informácie, ktoré by zvýhodňovali, alebo poškodzovali niektorý politický subjekt. Viac už v príspevku Borisa Koreňa. Z monitoringu hlavných elektronických médií vyplýva, že najviac vysielacieho času vo svojich spravodajských reláciách venovali vláde - Slovenský rozhlas a rádio Twist viac než 60%, viac ako polovicu aj STV a takmer polovicu Markíza a Rádio OK. Často, avšak najmä v súvislosti s jeho ochorením, bol prezentovaný aj prezident. Z politických strán médiá najviac času venovali HZDS, dôvodom však boli do veľkej miery aj prebiehajúce kauzy uväznenia a prepustenia Ivana Lexu, alebo financovanie vily Elektra Vladimíra Mečiara. Výnimkou v tomto smere bola iba televízia TA-3, kde najviac vysielacieho času zabrala SDA, a Markíza - tá najväčší priestor z politických strán venovala ANO, ktorú prezentovala aj najpozitívnejšie. V sumáre za všetky médiá viac pozitívne ako negatívne vyznievali príspevky týkajúce sa strán vládnej koalície, ale aj SMER-u a ANO. Naopak, viac negatívne ako pozitívne médiá informovali o ľavicových stranách, SNS a najmä HZDS. Žiadne z médií podľa zistenia MEMA 98 - okrem Markízy - dlhodobo nepreferovalo konkrétnu politickú stranu. Ako v tejto súvislosti uviedol riaditeľ MEMA 98 Rastislav Kužel, hoci sa teraz v predvolebnom období Pavol Rusko snaží zľahčovať ich štatistiky: AUDIO: "Predovšetkým na čo my poukazujeme, je dlhodobosť trendu. Tento trend sme schopní sledovať na priestore jedného roka. Čiže tam naozaj tie výsledky sa ťažko dajú obísť." Zarážajúce je, že aj počas predvolebnej kampane médiá informovali viac o činnosti vlády a prezidenta, ako o politických stranách. Príčiny analytik MEMA 98 Ivan Godársky vidí v zlej legislatíve. Volebná kampaň aj politická reklama sú totiž v súkromných elektronických médiách zakázané, pričom výklad pojmu politická reklama je podľa neho nejasný. Médiá teda presne nevedia, akým spôsobom môžu informovať. Ivan Godársky: AUDIO: "A je naozaj pravda, že to poznačilo celú kampaň. Pretože tých informácií o kandidujúcich politických stranách nebol úplný dostatok. Tie médiá sa vyhýbali akýmkoľvek, povedal by som, pestrejším zobrazeniam, alebo prezentovaniam aktivít tých kandidujúcich strán." MEMO 98 v predvolebnom období realizovalo aj projekt Morálny kódex správania sa médií, o ktorom predložilo súhrnnú správu. Ako povedal jej spoluautor, člen poradného výboru, český novinár Jan Jirák, v súvislosti so zneužívaním televízie Markíza v prospech strany jej spolumajiteľa Pavla Ruska ANO: AUDIO: "Je to natolik jaksi exponované, natolik o tom všichni mluví, vědí, píší, je to natolik citlivé téma, že po mém soudu to nepředstavuje větší rizikový faktor." Podľa docenta Jiráka má slovenská spoločnosť jednu výraznú prednosť a kvalitu - silný tretí sektor, silnú vôľu niektorých mimovládnych organizácií pokúšať sa vstupovať do politickej komunikácie ako spätná väzba. Podľa Jiráka to pomáha "umravňovať" účastníkov politického diania - politikov i médiá. Naopak: AUDIO: "Z dlouhodobého hlediska považuju skutečně za rizikový, i když nikoliv za jednoznačně kritický faktor zřetelné soustředědní té mediální scény do Bratislavy. A to jak tématické, tak vlastně vlastnicko-organizační. My jsme si to dovolili v té správě nazvat bratislavocentrizmem." Podľa ďalšieho z členov poradného výboru Jana Potůčka, sa správanie slovenských médií len málo odlišovalo od českých v predvolebnom období. Výnimkou je len Markíza, pretože: AUDIO: "Právě tím, že je určité propojení personální strany ANO a médií okolo Markízy, tak to je poněkud nestandardní situace, která se asi ve středoevropském regiónu zatím nevyskytla v takové míře. Jde o to, že Markíza je nejsilnější médium v zemi, má možnost ovplyvňovat především nerozhodnuté voliče." Potúček vo viacerých prípadoch v slovenských médiách zaregistroval aj porušovanie zásad etiky a profesionality - napríklad komentatívne prvky v spravodajstve, alebo nevyvážené príspevky. Poukázal aj na spoločný problém slovenských a českých médií: AUDIO: "Co bylo výrazně podobné - v elektronických médiích měli malé neparlamentní strany výrazně malý, nebo vúbec žádný prostor." Podľa Jana Potůčka by bolo korektné dostatočne predstaviť aj ich program, aby sa voliči mohli rozhodovať na základe relevantných informácií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...