Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 6. január 2009       14. október 2002 Farmárske dotácie: ani Amerika sa ich zatiaľ nezbavila Martin Votruba, Pittsburgh Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o tom, prečo aj po pokuse Kongresu z roku 1996 zaviesť do poľnohospodárstva voľný trh zostávajú americké dotácie farmárom rovnako vysoké ako v minulosti. Na Slovensku v súvislosti s výhľadmi na členstvo v Európskej únii niekedy počuť obavy roľníkov o budúcnosť dotácií do poľnohospodárstva. Príklad Spojených štátov naznačuje, že obavy farmárov a nádeje odporcov dotácií sa zrejme ani na Slovensku v dohľadnom čase nesplnia. Plán spred 6 rokov na odbúranie dotácií sa skončil neúspechom a americké farmy ich dostávajú viac ako takmer kedykoľvek v minulosti. Vládna podpora poľnohospodárstva je v rozvinutých krajinách predmetom kritiky stúpencov čo najvoľnejšieho trhu už dávno. Podľa nich nieto dôvodu podporovať produkciu potravín viac, ako produkciu akéhokoľvek iného tovaru. Ak domáci farmári musia predávať povedzme kukuricu draho, mali by vraj zbankrotovať a lacnejšia kukurica by sa mala doviezť zo zahraničia — podobne, ako to je pri výrobe počítačov či áut. Alebo by mali potraviny v obchodoch stáť viac. Na druhej strane stúpenci dotácií označujú zachovanie domácej produkcie potravín za strategicky dôležitejšie ako iného tovaru pre prípad problémov v zahraničnom obchode alebo medzinárodných kríz. Vlády sa navyše obávajú psychologického dopadu náhleho pustnutia dnes rozsiahlych poľnohospodárskych oblastí, kde by farmárstvo bez dotácií neprežilo. Aj keď sú rozdiely medzi jednotlivými časťami Spojených štátov veľké, v priemere takmer polovica príjmov farmárov pochádza z dotácií. Dostáva ich asi tretina amerických fariem, v rozpätí od iba 2% fariem na Havaji po dve tretiny fariem v štyroch štátoch Únie. Znamená to neúspech programu schváleného Kongresom pred 6 rokmi a nazvaného “Sloboda gazdovať”. Dovtedy totiž farmári dostávali časť dotácií za podmienky, že nebudú pestovať vytipované plodiny, ktorých bol nadbytok. Nový program im mal dať voľnosť zasiať, čo chcú, a o ostatné sa mal postarať trh. Trh do toho síce vstúpil, ale nie s očakávaným výsledkom — a to už pred tohoročným suchom, ktoré tu znamenalo celkový pokles produkcie o 5 až 10%, no v niektorých oblastiach až o 50%. Americkí politici zastupujúci rozsiahle poľnohospodárske štáty totiž napokon neboli pripravení nechať významnú časť svojej voličskej základe zbankrotovať; a ochotných ponechať takému vývinu voľný priebeh bolo málo aj medzi ostatnými kongresmanmi. Vznikol tak začarovaný kruh: pri dotáciami znižovaných cenách zostávalo farmárom len minimálne percento ziskov, čo ich viedlo k zvyšovaniu produkcie, čím sa ešte väčšmi upevňovali nízke ceny. Sebestační by vraj mohli byť, len keby ceny najmä obilnín stúpli na dvoj- až trojnásobok. Na jar teda Kongres schválil nové rozšírenie dotácií. Priemerná americká farma tak dostáva federálne dotácie vo výške priemerného príjmu americkej domácnosti takmer každý rok. Keď je sucho, Kongres roľníkom vyvažuje stratu ziskov pre neúrodu — a keď je rok úrodný, vyvažuje im stratu ziskov pre nízke ceny v dôsledku vysokej ponuky na trhu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...