Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       14. október 2002 FIAT v kríze Jaroslav Rozsíval Taliansky automobilový gigant FIAT sa ocitol v kríze a pätine jeho zamestnancov hrozí prepúšťanie. Situáciu rieši aj talianska vláda. Krajina je zrelšia na reformy, ako by si premiér Berlusconi mohol myslieť, napísal nemecký denník Handelsblatt na margo najnovšej hospodárskej a finančnej krízy automobilového giganta a vlajkovej lode talianskeho priemyslu, turínskej „FIATky“. A naozaj – zdá sa, že odvážne a populizmom nešetriace slová mediálneho magnáta a najvýraznejšieho ťahúňa talianskej rozdrobenej politickej scény Silvia Berlusconiho o zavedení radikálnych hospodárskych reforiem v jeho krajine, vyznievajú predbežne do prázdna – jediné, čomu podľa niektorých politických analytikov Berlusconi doteraz venoval najviac času, bola záchrana svojho mena presadením novely zákona, ktorou sa poslancom vládnej koalície podarilo predísť možnému odsúdeniu premiéra za úplatkárstvo. Taliani pritom od nástupu novej vlády očakávali v prvom rade rozhýbanie toporného hospodárskeho systému a s tým spojené oživenie ekonomiky, pružnejší pracovný trh a funkčnejší sociálny systém. Zatiaľ však musia čeliť iba prejavom hospodárskej stagnácie časti priemyslu, ktorej najnovším symbolom sa stal aj pokračujúci úpadok kedysi najsilnejšieho talianskeho koncernu, turínskej automobilovej fabriky FIAT. Zdá sa, že predaj FIAT-u americkému superkoncernu GM je nevyhnutný. GM sa už totiž dlhší čas priamo podieľa na činnosti talianskej automobilky, keďže vlastní 20 percent jej akcií. Predaj zvyšného balíka účastnín zahraničným subjektom donedávna spochybňovali všetci rozhodujúci hráči na talianskej ekonomickej a politickej scéne. Po tom, čo sa v Turíne fakticky ujal vedenia už iba riaditeľ FIAT-u Paolo Fresco a po tom, čo krstný otec talianskeho povojnového hospodárskeho zázraku, dnes čestný predseda predstavenstva FIAT-u Giovanni Agnelli zmĺkol, je viac ako možné, že Berlusconiho vláda podporí predaj rozhodujúceho podielu akcií zahraničnému záujemcovi. Ten by mal zabezpečiť nerušený chod a reformu celého koncernu, a to bez väčších sociálnych otrasov. Proti predaju sa ale ešte stále ozývajú hlasy koaličných neofašistov vicepremiéra Gianfranca Finiho, ktorý dokonca navrhol legislatívny zákaz predaja FIAT-u. Na druhej strane však treba pochopiť aj zmiešané pocity samotných Talianov, ktorých záchytným bodom tŕnistej politickej cesty od fašistickej diktatúry po nie vždy stabilnú, ale predsa len funkčnú demokraciu, bola práve Agnelliho turínska automobilka – vo svojich najlepších časoch vyprodukoval tento európsky strojársky gigant 5 percent talianskeho celonárodného produktu. Okrem toho je s blížiacimi sa majetkovými presunmi spojená aj hrozba škrtu viac ako 8 tisíc pracovných miest, čo je pätina všetkých pracujúcich vo FIAT-e, a to predovšetkým na Sicílii, ktorej oživenie pracovného trhu sľuboval svojim voličom aj sám Silvio Berlusconi. Jeho vláda pravého stredu však zatiaľ sedí pevne v sedle a táto správa je snáď aj jedinou zárukou, že kríza FIAT-u dopadne menej bolestne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Berlusconi, ktorý sa považuje za konzervatívca, sa predsa len obáva výrazných sociálnych otrasov. Naznačil preto, že jeho vláda chce prinajmenšom zastaviť neúprosný proces sociálnych dôsledkov zmien vo FIAT-e. Zatiaľ však nikto nevie, ako. Hovorca FIAT-u Raffaello Porro po včerajších rokovaniach predstavenstva firmy s Berlusconim vyhlásil: AUDIO: „Máme pred sebou technický plán a cieľom je nájsť konečný plán koncom októbra. Viac vám nemôžem povedať.“ Fiat sa v posledných rokoch nepresadil v náročnej medzinárodnej konkurencii. Firma si ale sľubuje pomerne veľa od chystaných nových typov áut, ktoré by sa mali objaviť na svetovom trhu už budúci rok. Hovorí analytik anglického časopisu Car Paul Horrall: AUDIO: „Na budúci rok by mali prísť s dvoma veľmi dôležitými výrobkami, jeden v druhej štvrtine roka a jeden vo štvrtej štvrtine. Ten prvý je nové malé auto, ktoré nahradí Seicento.“ Je možné, že GM, ktorý by prakticky mohol ovládnuť Fiat v roku 2004, sa pokúsi spojiť produkciu juhokórejského Daewa s Fiatom pri výrobe malých modelov. Zatiaľ však nie je jasné, akým smerom by pokračovala prípadná spolupráca Fiatu s ruskou Ladou. Pre dokreslenie celkovej atmosféry, ktorá charakterizuje súčasné dianie okolo turínskej automobilky, pripájame jeden postreh z nedávneho slávnostného odovzdávania Agnelliho rozsiahlej umeleckej zbierky novootvorenej turínskej pinakotéke: 81-ročný Agnelli, ktorý venoval galérii obrazy Picassa, Matissa, či Renoira, sledoval celé dianie v auditóriu z vedľajšej miestnosti. Po slávnostnom prejave oslovil Agnelliho vnuk John Philip Elkann prítomného talianskeho prezidenta Carla Azeglia Ciampiho so slovami: „Môj otec vás očakáva, pán prezident“ a Ciampi za dlhotrvajúceho potlesku prítomného publika, reprezentujúceho taliansku politickú a hospodársku špičku, opustil sálu. Sám Berlusconi kedysi, na začiatku svojej podnikateľskej kariéry, povedal: Kto chce ísť k Agnellimu, musí si kľaknúť. V nedeľu rokoval premiér Berlusconi s Agnelliho tímom o riešení súčasnej krízy FIATu, ale - bez Agnelliho. Jeho éra sa už definitívne skončila a po ruskej Lade a juhokórejskom Daewoo sa americký General Motors pravdepodobne ujme žezla aj v severotalianskom Turíne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...