Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. november 2002 Mikloš pripúšťa ešte zmeny v rozpočte, nesmie sa však zvýšiť deficit nad 5% Monika Murová Návrh rozpočtu na rok 2003 odobrila už vláda aj koaličná rada. Ešte sa však o ňom bude rokovať. Minister financií Ivan Mikloš síce ešte pripúšťa isté zmeny, ale len také, aby nedošlo k zvýšeniu deficitu verejných financií nad očakávaných 5%. Opozícia napriek tomu rozpočet s najväčšou pravdepodobnosťou nepodporí. Viac už Monika Murová. Hoci minulý týždeň kabinet prerokoval rozpočet a s ním súvisiace zákony, jeho podoba ešte nie je definitívna. Dostane sa jednak na rokovací stôl tripartity, Združenia miest a obcí Slovenska, bude znovu na vláde, zmeniť ho ale môže predovšetkým 150 poslancov v parlamente. Je málo pravdepodobné, že vláda ustúpi pri dialógu s odbormi, keďže žiadajú navýšenie o ďalších 44 miliárd korún. Podobný osud zrejme stihne aj požiadavku samosprávy dostať 1,7 miliardy naviac. Hoci v tomto prípade aj v prípade požiadaviek poslancov minister financií Ivan Mikloš isté úpravy pripúšťa, môže ísť len o menšie zásahy a presuny z jednej položky do druhej, keďže celá stredopravá vláda nechce pripustiť, aby sa zvýšil očakávaný deficit verejných financií nad úroveň 5tich percent. Nespokojná je aj opozícia, z politikov asi najostrejšie na Miklošov návrh rozpočtu reagovali predstavitelia Smeru, keď ho označili za príliš pravicový a reštriktívny. Prečo je Smer nespokojný s rozpočtom, zadefinoval pre Slobodnú Európu poslanec a člen predstavenstva Smeru Maroš Kondrót takto: AUDIO: "V podstate s tou filozofiou tak ako bola predložená, nesúhlasíme, pretože všetky dopady sa majú preniesť na bedrá obyvateľov. To znamená, že vláda nie je ochotná šetriť na výdavkoch vlády, nie je ochotná šetriť na svojich vlastných výdavkoch.“ RFE: Takže z toho vyplýva, že poslanci Smeru rozpočet ako takí nepodporia? M. Kondrót: "Myslím si, že určite nebudeme príliš ústretoví a pokiaľ sa nedohodneme na určitých zmenách, ktoré ešte dnes neviem presne definovať, tak ho nepodporíme." Mikloš však tvrdenia predstaviteľov Smeru odmieta. Každá vláda by podľa neho musela k takýmto úsporám pristúpiť, pokiaľ by chcela dosiahnuť spomínaný 5% deficit a zároveň by sa snažila dostať ho v čo najkratšom čase na úroveň 3 - to je totiž podmienka na prijatie spoločnej európskej meny. Túto úroveň chce vláda dosiahnuť koncom volebného obdobia. Zatiaľ čo opozícia a ľavicovo orientovaná časť slovenskej spoločnosti odmieta Miklošovu "šokovú terapiu" voči občanom, niektorí analytici mu zase vyčítajú, že škrtal príliš málo, a že pokiaľ sa nepodarí budúci rok zdravotníctvu a sociálnym veciam ušetriť, nemusela by sa prognóza rozpočtu naplniť. Hovorí Ivan Mikloš: AUDIO: "Každý rozpočet je predpoklad, každý rozpočet je prognóza, ale som presvedčený, že tento rozpočet je splniteľný. Samozrejme za predpokladu, že sa budú robiť reformné opatrenia, ktoré už nielen avizujeme, že ich chceme robiť v budúcnosti, ale ktoré už sú obsiahnuté aj v tých návrhoch zákonov, ktoré idú do parlamentu ešte pred schválením rozpočtu." Analytici aj opozícia sa ale pri svojej kritike zhodujú v jednom. Miklošovmu návrhu totiž možno vyčítať, že na rozdiel od proklamovaných sľubov novej vládnej koalície znižovať daňové a odvodové zaťaženie obyvateľstva, rozpočet toto daňové zaťaženie naopak zvyšuje prostredníctvom takzvaných nepriamych daní. Smer preto zrejme nepodporí aj novely zákonov, ktoré vláda kvôli rozpočtu prijímala. Ide napríklad o zmenu sadzieb DPH či o zvýšenie spotrebných daní z tabaku, cigariet a minerálnych olejov. AUDIO: "K tomu, či sa dalo alebo nedalo urobiť väčšie zníženie deficitu a či sa dali alebo nedali znížiť odvody a dane chcem povedať, že podľa môjho názoru sa nedali v prvom kroku, ale chceme to urobiť v krokoch ďalších." Do roku 2006 by sa teda podľa Mikloša mal dostať deficit na 3% úroveň. A pokiaľ sa urobia potrebné reformy, môže dôjsť aj zníženiu odvodov. Hoci balíček ekonomických opatrení nebude mať podľa vlády aj analytikov taký dopad na občana ako pred štyrmi rokmi, s nespokojnosťou ľudí vláda musí počítať. AUDIO: "Tento proces nemá alternatívu. V tom zmysle, že neexistuje cesta, ktorá by bola spojená s populárnymi opatreniami, so zvyšovaním miezd a zároveň by znamenala skutočné riešenie." Ak by totiž existovala možnosť vyhnúť sa nepopulárnym opatreniam, politici by podľa Mikloša boli prví, ktorí by ju okamžite využili.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...