Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. november 2002 Balík zákonov súvisiaci s rozpočtom je v druhom čítaní Monika Murová Parlament dnes pokračoval v rokovaní o balíku zákonov, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné na prijatie rozpočtu na budúci rok. Po dvoch dňoch poslanci napokon posunuli do druhého čítania všetky. Slovo má Monika Murová. Po tom, čo poslanci schválili včera v prvom čítaní 14 zákonov súvisiacich s rozpočtom, dnes posunuli do druhého čítania aj ostatné. Až do utorka, kedy bude schôdza pokračovať, tak o nich budú rokovať príslušné parlamentné výbory. Medzi prvými zákonmi, o ktorých dnes poslanci hlasovali, boli návrhy ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Snahu vlády nevalorizovať až do júla budúceho roka platy sudcov a prokurátorov vysvetlil poslancom Lipšic takto: AUDIO: "Obidva návrhy zákonov znamenajú úsporu asi 190 miliónov korún, z toho asi tretina sa týka prokurátorov. Z dôvodu napätosti štátneho rozpočtu a z dôvodu, aby sa znížil deficit štátneho rozpočtu, vláda navrhla ako súbor opatrení aj túto novelu zákona." V súvislosti s nezvyšovaním platov sudcov požiadal parlament o vystúpenie predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý vyhlásil, že nezávislosť sudcov musí byť nielen inštitucionalizovaná ale aj ekonomická. Pripomeňme, že podobnými slovami argumentovali aj predstavitelia Združenia sudcov Slovenska, podľa ktorých, ak sa sudcom nebudú zvyšovať platy, tak sa bude oveľa ťažšie bojovať s korupciou na súdoch. Harabin dnes pred poslancami povedal: AUDIO: "Názory tvrdiace, že sa dosiahol prijateľný, povedal by som rozumný kompromis, v tom smere, že sa platy sudcov budú zvyšovať až od 1. júla 2003, považujem za irelevantný, pretože v otázke nezávislosti nemôžu byť žiadne kompromisy, aspoň v krajinách EU to evidentne platí a platí to aj v krajinách V4 okrem Slovenska." Podľa Harabina ide skoro o "pravidelný a mimoriadne nebezpečný precedens" znižovania platov sudcov, pretože rozhodnutie vlády neznamená podľa neho iba odklad ich zvýšenia, ale v podstate ich zníženie. Lipšic však jeho výhrady odmietol a dokonca vyzval Harabina k nasledovnému: AUDIO: "Ja by som bol rád, keby pán predseda Najvyššieho súdu oznámil verejnosti výšku svojho platu v decembri a v januári, aby tí, ktorí majú elementárne znalosti matematiky povedali, či ide o zníženie alebo len o zmrazenie platu." Lipšic zároveň odôvodňoval aj ďalší vládny návrh, ktorý vyvolal protesty opozície. Ide o rozhodnutie posunúť vyplatenie finančného príspevku politickým väzňom o rok neskôr. Vláda navrhuje odložiť budúcoročné vyplatenie tejto jednorázovej čiastky na odškodnenie krívd spôsobených komunistickým režimom, hoci o tom len nedávno rozhodol predchádzajúci parlament aj hlasmi súčasných poslancov. Hovorí Miroslav Maxon z HZDS: AUDIO: "Možno, že by som tento bod rokovania NR SR trošku lepšie strávil, keby ste sa aspoň trochu červenali a hanbili. To, čo sa udialo v tejto snemovni pred pár mesiacmi, to už neplatí, lebo je po voľbách. Zabudnite." Dodajme, že búrlivejšiu rozpravu vyvolal ešte včera napríklad zákon o zmene DPH. Opäť to bol práve Maxon, ktorý vyčítal vláde, že zavádza pokiaľ tvrdí, že sa sadzby DPH musia upraviť kvôli zosúladeniu s normami Európskej únie. Ľudmila Mušková z HZDS kritizovala napríklad návrh zrušiť Fond náhradného výživného. Niektorí poslanci zase skonštatovali, že slovenský rozpočet musia zachraňovať fajčiari, keďže vláda opäť navrhuje zvýšenie spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov. Všetky zákony pritom prešli v skrátenom legislatívnom konaní do druhého čítania väčšinou len hlasmi koaličných poslancov. Podpredsedníčka parlamentu Zuzana Martináková z SDKÚ neočakáva, že by sa opozícia správala inak pri záverečnom hlasovaní: AUDIO: "Viacerí poslanci z opozície sú schopní viesť odbornú diskusiu. Ale zároveň nepredpokladám, že by akýmkoľvek hlasom podporili tieto návrhy a podporili štátny rozpočet." Napokon Martinákovej slovám dávajú za pravdu vyjadrenia či už predsedu Smeru Roberta Fica, ale aj postoje zástupcov HZDS či ultraľavicovej KSS, ktorí zdôrazňujú, že sa im predstava pravicového rozpočtu vôbec nepozdáva. Martináková zároveň predpokladá, že sa podarí udržať vlastných koaličných poslancov takpovediac na uzde, aby nepredložili návrhy, ktoré by mohli zásadným spôsobom zmeniť rozpočet, či dokonca zvýšiť očakávaný deficit verejných financií nad 5%. Na záver dodajme, že podobne ako po tieto dva dni bude, aj vo výboroch aj pri záverečnom hlasovaní o balíku zákonov, všetko závisieť od jednoty a disciplinovanosti 78 poslancov koalície.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...