Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. november 2002 Rozvoj informačných technológií v strednej a východnej Európe Anna Rausová Európska únia je v oblasti informačných technológií považovaná za nasýtený trh, na ktorom sa neočakáva výraznejší rast. Oproti tomu východná a stredná Európa predstavujú pre západné firmy lukratívnu možnosť rozširovania obchodu s rastom, prevyšujúcim tri až päťkrát západ starého kontinentu. V New Yorku sa nedávno konala konferencia, ktorá sa sústredila práve na potenciál rozvoja telekomunikácií a internetových služieb vo východnej Európe. Potenciálni investori sú opatrní pri rozširovaní svojho obchodovania vo východnej a strednej Európe, predovšetkým kvôli nie najideálnejšej investičnej klíme v rôznych častiach tohto regiónu. Napriek tomu je zjavné, že stred a východ Európy ich láka v oblasti informačných technológií. To zaznelo aj na nedávnej konferencii v New Yorku o vývoji infraštruktúry v tomto regióne. Na akcii, ktorej hostiteľom bola súkromná právnická firma, sa zúčastnil celý rad západných investorov, ale i zástupcov z východnej Európy. Konferenciou znel optimizmus čo sa týka vyhliadok na investície, jednou z výhod oblasti je ochota väčšiny vlád pokračovať s liberalizáciou trhu a opäť bola citovaná pomerne lacná, ale pritom zručná a vzdelaná pracovná sila. Najväčším investorom v oblasti telekomunikácií v strednej a východnej Európe je Deutsche Telekom. Paul Grosse , ktorý stál pri začiatkoch privatizačného úsilia firmy na Ukrajine a v Maďarsku pred 10-imi rokmi, v New Yorku na konferencii povedal, že odvtedy dosiahla firma v tejto oblasti veľké zisky a je pripravená svoje aktivity rozširovať: AUDIO: „Na trhoch je veľká konkurencia, snáď iba s výnimkou Slovenska a Chorvátska, kde dôjde k liberalizácii a súťaži až v roku 2003, ale aj tam sa firmy pripravujú. Čo nás samozrejme najviac láka, je potenciál rastu, ktorý trhy v strednej a východnej Európe stále ešte majú.“ Deutsche Telekom zarobil v strednej a vo východnej Európe v roku 2001 osem a pol miliardy eúr, čo je najmenej 10 percent celkového príjmu Deutsche Telekom Group. Firma má v rámci spoločných podnikov v tejto časti Európy asi 20 miliónov zákazníkov. Tieto spoločné podniky dosiahli v Rusku a v Maďarsku v rokoch 2001 a 2002 rast asi 25 percent, čo je neuveriteľný skok, ako hovorí Grosse , v porovnaní s rastom firmy v Spojených štátoch a v západnej Európe: AUDIO: „Stredná a východná Európa je pre nás ukazovateľom rastu. Práve tam chceme byť, tam chceme vybudovať naše ďalšie firmy a chceme ich priviesť k úspešnej konkurencieschopnosti, chceme, aby boli finančne efektívne a mali dobré postavenie na trhu. Deutsche Telekom chce byť aktívny v strednej a východnej Európe. Myslím si tiež, že sme významným spôsobom prispeli k ekonomickému rozvoju v tomto regióne“. Ako je v to v niektorých ďalších krajinách oblasti? Tak napríklad starosta Bukurešti Trajan Basescu sa na newyorskej konferencii pochválil, že hlavné rumunské mesto už dosiahlo potrebné normy pre rozvoj informačných technológií: AUDIO: „Bukurešť, hlavné mesto Rumunska, je podľa mňa v tejto chvíli jedným z najrozvinutejších miest v strednej a východnej Európe z hľadiska informačných technológií. V Rumunsku sme už privatizovali telekomunikácie, teraz máme troch mobilných operátorov a v Bukurešti máme dva systémy pre prenos dát optickými káblami. V tomto ohľade Rumunsko už splnilo nevyhnutné štandardy pre internet a komunikácie vo všebecnosti“. Aká je situácia v Litve? Podľa Antanasa Zabulisa , šéfa najväčšieho poskytovateľa mobilnej siete Omnitel, predstihol tento rok počet mobilných telefónov počet pevných telefonických liniek. Na čele pelotónu medzi pobaltskými krajinami v oblasti informačných technológií a rozšírenia internetu s 38-imi percentami je však Estónsko. Litva dosiahla tento rok 21 percent, ale v nastávajúcich troch rokoch si vytýčila za cieľ významný pokrok v pokrytí krajiny celkovou internetovou štruktúrou: AUDIO: „Naše aktivity by sa mali začať s prístupom k internetu, aby sme ho rozšírili v celej krajine. Druhou časťou je školenie. Takže najprv musíme ľudí zvyknúť si na internet, potom ich musíme naučiť ho používať a treťou fázou sú internetové služby“. Minulý rok konzorcium súkromných firiem iniciovalo projekt s názvom „Okno do budúcnosti“. Jeho cieľom je vytvoriť verejné internetové centrá a sprístupniť ich čo najviac v celej Litve v priebehu nastávajúcich troch rokov: AUDIO: „Projekt verejných internetových centier prijali veľmi nadšene miestne zastupiteľstvá a spoločnosť. Celá myšlienka je založená na tom, že my poskytneme internet a tiež nejaké vybavenie a potom vláda zaplatí a bude udržiavať zariadenia, v ktorých budú internetové centrá prístupné.To je na obdobie troch rokov. Potom už tieto centrá budú vlastniť miestne zastupiteľstvá“. Projekt „Okno do budúcnosti“ nezostane len na papieri, litovská vláda ho v septembri potvrdila podpisom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...