Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. december 2002 Podľa ministra pôdohospodárstva budú po vstupe do EÚ konkurencieschopné viac ako dve tretiny agropodnikov Boris Koreň V stredu v Bratislave pred delegatúrou Európskej komisie demonštrovali približne tri stovky poľnohospodárov. Nie sú totiž spokojní s dojednanými podmienkami pre kapitolu poľnohospodárstvo s Európskou úniou a v tejto súvislosti predložili svoje požiadavky. Informuje Boris Koreň. Slovenskí poľnohospodári požadujú predovšetkým zvýšenie počiatočných priamych platieb z navrhovaných 25 na minimálne 50 percent úrovne Európskej únie. Odmietajú aj 10 ročné prechodné obdobie, ktoré by podľa nich malo trvať len tri roky a žiadajú zvýšenie produkčných kvót najmä pre mlieko a izoglukózu, ktorá sa získava z kukurice. Ako však na dnešnej tlačovej konferencii informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, vyjednávacie pozície Slovenskej republiky, ktoré sa podarilo dosiahnuť za dánskeho predsedníctva, sú pomerne dobré. Podarilo sa totiž navýšiť kvóty pre viaceré kľúčové komodity. Pri mlieku na viac ako 1 milión 40 tisíc ton, čo podľa ministra zodpovedá zhruba súčasným možnostiam výrobcov. Rovnako sa podarilo dohodnúť vyššie kvóty na broskyne, rajčiny, dojčiace kravy, ovce a kozy. Hovorí Zsolt Simon: AUDIO: "Najlepší náš výsledok bol v izoglukóze a to z 10 497 ton na 42 574 ton, čo je úroveň výroby roku 2001 firmy Boleráz, ktorá spracúva túto kukuricu. Tento posun v značnej miere prispeje k stabilizácii poľnohospodárskej výroby na Slovensku." Najväčšia diskusia v médiách prebieha okolo priamych platieb, čiže dotácií poľnohospodárom. Minister pôdohospodárstva v tejto súvislosti upozornil, že verejnosť je často zle informovaná, pretože: AUDIO: "Interpretuje sa to asi tým spôsobom, že 25 percent na obdobie 10 rokov. Chcel by som to upresniť, že 25 percent je štartovacia čiara a každý rok sa to navyšuje." Pokiaľ ide o konkrétne čísla, v roku 2005 by mali byť priame platby 30 % z výšky v EÚ, o rok neskôr 35 percent a v roku 2007 sa bude prijímať nový rozpočet únie a výška platieb sa bude prehodnocovať. Okrem toho však podľa Simona nemusí byť ich dnes navrhovaná výška konečná. AUDIO: "Pretože negociačný mandát predsedu vlády znie v tom smere, že v koordinácii s Visegrádskou štvorkou by mali vystupovať a ísť na politické rozhodnutie v Kodani na navýšenie tejto úrovne a skrátenie prechodného obdobia z 10 rokov na kratšie." Minister pôdohospodárstva upozornil, že naviac sa už teraz podarilo docieliť to, že je možnosť doplácania úrovne priamych platieb na 40 percent s využitím prostriedkov rozvoja vidieka, pričom EÚ sa na tomto navýšení môže podieľať až 80 percentami. Keďže na Slovensku sa v posledných týždňoch vyvoláva atmosféra existenčného ohrozenia poľnohospodárstva, ak nedôjde k navýšeniu kvót a platieb, Slobodná Európa sa Zsolta Simona spýtala, či súhlasí s analýzou riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejzu Blaasa. Podľa neho totiž ani prípadne nižšie priame platby nemusia pre slovenské poľnohospodárstvo znamenať masívnu stratu konkurencieschopnosti. Blaas sa domnieva, že zhruba 60 až 70 percent slovenských podnikov, ktoré sú na trhu úspešné už aj teraz, bude schopných obstáť aj v konkurencii európskych agropodnikateľov. Minister Simon v odpovedi pre Slobodnú Európu povedal, že aj podľa neho je na Slovensku veľa podnikov aj výrobkov, ktoré sú konkurencieschopné na európskom trhu aj dnes. Za výhodu pritom považuje zachovaný veľkovýrobný charakter mnohých z nich. Simon ďalej povedal: AUDIO: "A tie podniky, ktoré doteraz boli umelo vyživované alebo udržiavané, tie že sa nebudú vedieť udržať? Ale to je o podnikaní, prosím vás." Slobodná Európa trvala na otázke, či aj podľa ministra bude konkurencieschopných na trhu Európskej únie aj pri nižších priamych platbách 60 až 70 percent slovenských podnikov: AUDIO: "Ja si myslím, že to percento je ešte vyššie." Hovoriť o existenciálnom ohrození slovenských poľnohospodárov, ak sa nepodarí "vyrokovať" vyššie platby je aj podľa riaditeľky kancelárie Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska Evy Petričkovej prehnané. Upozornila, že na Slovensku je ešte stále cena mnohých poľnohospodárskych komodít len polovičná, alebo trištvrtinová oproti Európskej únii. Po vstupe Slovenska do únie bude preto potrebné rátať s ich priblížením, čo sa odrazí aj na cenách potravín. Pokiaľ ide o dotácie poskytované v Európskej únii: AUDIO: "Napríklad na obilniny dotácie činia 255, celých zhruba 65 eur na hektár, čo v prepočte na slovenské koruny je približne 11 tisíc korún na hektár obilnín. Čiže ak to porovnáme - ja mám 500 korún na hektár a 11 tisíc korún je možných v EÚ. Z toho len štvrtina, 25 percent, je zhruba 2770 korún. Päťnásobne to prekračuje súčasnú úroveň slovenských dotácií." Už pri výške priamych platieb 25 percent by teda dotácie Európskej únie väčšinou vysoko prevyšovali výšku dotácií, ktoré poľnohospodárom dnes poskytuje Slovenská republika.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...