|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
18. december 2002
|
Liberalizácia pracovno-právnych vzťahov na výraznejšie zvýšenie zamestnanosti nestačí
|
Boris Koreň
|
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník dal do medzirezortného pripomienkového konania rozsiahlu novelu Zákonníka práce. Uvažuje nad ňou Boris Koreň.
Doterajší Zákonník práce bol zlý - na tom sa zhodli všetci, okrem zamestnancov a ich zástupcov - odborárov. Do popredia totiž kládol ich ochranu a to aj pred záujmami podnikateľa a dokonca aj proti nim samotným. Pripomeňme výrazné obmedzenie práce nadčas, keď pracovník, ak by aj chcel, nemohol. Rozsiahla novela Zákonníka práce sa preto snaží liberalizovať pracovno-právne vzťahy a je založená na úplne inej filozofii. Hovorí štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý.
AUDIO: "Európska únia má filozofiu, ktorá sa stala aj našou filozofiou. A to je filozofia nie znižovania nezamestnanosti, ale zvyšovania zamestnanosti."
Vlády, ktoré sa riadili filozofiou znižovania nezamestnanosti skutočne najskôr siahli k administratívnym opatreniam - vyraďovaniu z evidencie nezamestnaných, predčasnému odchodu do dôchodku a podobne.
Na Slovensku bolo v minulosti skutočne problémom zamestnanca prijať i prepustiť a - minister Kaník, ktorý predkladá novelu Zákonníka práce - má pravdu, že sa to podpisovalo pod ochotu ľudí zamestnávať. Návrhy na liberalizáciu pracovnoprávnych vzťahov sú preto potrebné. Otázne je však, pokiaľ je ešte účelné znižovať ochranu zamestnancov. Či je potrebné napríklad predlžovať možnosť zamestnávať na dobu určitú až do piatich rokov, u niektorých kategórií zamestnancov aj neobmedzene. Zamestnávateľom to život síce uľahčí, človek majúci pracovnú zmluvu na rok alebo na dva však nemá skoro šancu získať napríklad lízing, nehovoriac o vyššej pôžičke či hypotéke a o jeho vnútornej istote.
Vláda síce sľubuje vďaka novele zvýšenie zamestnanosti - liberalizácia pracovno-právnych vzťahov je však len ten najľahší krok. Omnoho ťažšie, ale aj účinnejšie je zlepšovanie podnikateľských podmienok, napríklad uľahčovaním prístupnosti k lacným úverom, znižovaním daní a zlacnením pracovnej sily, teda najmä znížením odvodov. To však v konečnom dôsledku znamená výrazné šetrenie verejných výdavkov a zlacnenie štátneho aparátu. Tu však má vláda obrovské rezervy. V sľubovanom náraste zamestnanosti po liberalizácii pracovno-právnych vzťahov teda po prijatí novely Zákonníka práce zázraky nečakajme.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|