|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|
![[ekonomika]](/images/ekotitle.gif)
|
10. január 2003
|
Z pohľadu organizačných a technologických podmienok je možné používať elektronický podpis už aj na Slovensku
|
Boris Koreň
|
Hoci zákon o elektronickom podpise bol prijatý ešte v marci minulého roka a účinný je od mája, na jeho uvedenie do praxe bolo potrebné vytvoriť aj organizačné a technologické prostredie. Stalo sa tak až v závere uplynulého roka, viac informácií má Boris Koreň.
Elektronický podpis je zo zákona rovnocenný vlastnoručnému, pričom je oveľa bezpečnejší a možnosť jeho sfalšovania je takmer nulová. Okrem toho má aj ďalšie jedinečné vlastnosti - dokument opatrený elektronickým podpisom nie je možné bianco podpísať, teda dodatočne dopísať dáta a nie je možné poprieť, že autor dokument skutočne videl. Na druhej strane je však možné zabezpečiť dôvernosť komunikácie, teda dokument posielaný elektronickou formou zašifrovať tak, že ho prečíta len adresát. Elektronický podpis pozostáva z dvoch častí - z verejného podpisu a súkromného (tajného) kľúča. Zákon rozoznáva tri úrovne jeho bezpečnosti - najnižšiu, využívanú v takzvaných uzavretých systémoch pritom vôbec nereguluje. Závisí totiž od dohody, napríklad medzi klientom a bankou, alebo medzi obchodníkmi. Pri druhej úrovni však už občan, alebo firma musí získať certifikát od takzvanej certifikačnej autority. Hovorí riaditeľ Sekcie elektronického podpisu Národného bezpečnostného úradu Peter Oravec:
AUDIO: "A potom existuje akreditovaná certifikačná autorita. To je ten najvyšší stupeň, ktorý je vlastne zastrešený Národným bezpečnostným úradom. Tento stupeň má všetky najvyššie bezpečnostné opatrenia, takže ten podpis, ktorý sa urobí na tomto stupni, je mnohonásobne bezpečnejší, než je ručný podpis."
Sekcia elektronického podpisu NBÚ je plne funkčná až od 20. decembra minulého roka po dobudovaní potrebného technologického prostredia a posudzuje už aj prvé žiadosti o akreditáciu. Z pohľadu štátu sú preto podľa Oravca zabezpečené všetky organizačné aj technologické podmienky pre začatie reálneho využívania elektronického podpisu. Ako Oravec dodal:
AUDIO: "Použitie elektronického podpisu v týchto podmienkach závisí teraz výlučne na podnikateľských aktivitách, pretože v zákone je zreteľne uvedené, že certifikačné činnosti, ktoré sprevádzajú elektronický podpis sú podnikateľskými činnosťami zo zákona."
Na Slovensku už pôsobia dve certifikačné autority, zabezpečujúce strednú úroveň podpisu a NBÚ eviduje jednu žiadosť aj o akreditáciu. O akreditáciu požiadali aj dva zahraničné subjekty. Hoci organizačné a technologické zabezpečenia fungovania systému elektronického podpisu je pomerne komplikované, pre jeho vlastníkov - občanov, firmy, alebo inštitúcie nebude jeho uplatňovanie prinášať žiadnu záťaž. Bude totiž len o málo komplikovanejšie, ako, povedzme, vybratie peňazí z bankomatu, pričom "nalepenie" elektronického podpisu, prípadne zašifrovanie a rozšifrovanie dokumentu urobí príslušný softvér a technologické zariadenie.
Záujem zo strany občanov i firiem o používanie elektronického podpisu však bude závisieť od služieb, v ktorých sa môže využívať. Opäť hovorí Peter Oravec:
AUDIO: "Ústredné daňové riaditeľstvo takýto projekt ako pilotný pripravuje. To isté sa týka colníc. Dokonca tam je v reálnej overovacej prevádzke takýto projekt. No a potom je otázka štátnej správy vo vzťahu k občanom, akým spôsobom a ako rýchlo zareaguje na túto situáciu."
Občania by teda postupne mali čoraz viac so štátnymi orgánmi komunikovať prostredníctvom elektronickej pošty s využitím elektronického podpisu, čo im ušetrí veľa času a prostriedkov. Motorom jeho zavádzanie do praxe by sa však mali stať aktivity obchodných spoločností, bánk a firiem z oblasti informačných technológií.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|