Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       25. január 2003 Ropa, ktorá nerozdeľuje, spája Ivan Štulajter Kaspická ropa z azerbajdžanských nálezísk predstavuje dôležitý doplnok k súčasným zásobám tejto suroviny. Aj v tomto prípade sa však ropné ložiská a cesty k nim nachádzajú v nestabilnom regióne. Svedčia o tom aj udalosti z posledných dní. O ťažobné práva na kaspickú ropu už dlhé roky zvádzajú tuhý boj západné spoločnosti. Len na okraj dodajme, že jedným z neúspešných záujemcov o kaspickú ropu bol aj bývalý šéf Harvardských investičných fondov Viktor Kožený. Ten dnes žije v útulnom exile na Bahamských ostrovoch. Práve krachom svojho „kaspického“ projektu, ktorý podľa neho spôsobilo skorumpované azerbajdžanské vedenie, zdôvodňuje nesplnenie svojich finančných záväzkov voči veriteľom. Medzi nimi je, mimochodom, aj časť akcionárov z prvej vlny kupónovej privatizácie. Kožený sa chce s azerbajdžanskou vládou súdiť, ale to je už iný príbeh. Jedna vec sú však ťažobné práva a druhá transport ropy. V prípade prepravy kaspickej ropy existovalo niekoľko možností: Napojenie na iránsku ropovodnú sieť, napojenie na ruský ropovod, alebo napojenie na černomorský terminál v Gruzínsku. Ani jedna z možností nespĺňala strategický cieľ, ktorým je čo najväčšia diverzifikácia ropných ložísk a prepravných ciest. Tá je totiž predpokladom stability ropného trhu, jeho ochranou pred rôznymi otrasmi. Religiózny Irán, prezidentom Bushom označený ako súčasť osi zla, z pohľadu Západu nie je stabilnou krajinou. Kaspická ropa, pretekajúca jeho ropovodmi, by sa stala ropou, vytekajúcou z nepokojného Blízkeho východu. V prípade ruskej cesty sa okrem iného stala prekážkou vojna v Čečensku, ale i samotný fakt, že ruská cesta by pre Azerbajdžan a západných investorov znamenala závislosť na krajine, ktorá je rovnako významným vývozcom ropy a sama má problémy s vlastnou ropovodnou sieťou. Využitie čiernomorského terminálu v Gruzínsku narazilo na kapacitné obmedzenia a najmä na úžinu Bospor, ktorá nie je vhodná na hustú premávku obrovských ropných tankerov. Riešením prepravy kaspickej ropy jen teda projekt ropovodu, vedúci cez Azerbajdžan, Gruzínsko do tureckého terminálu pri Stredozemnom mori v Ceyhane. Do jeho výstavby sú zaangažované západné spoločnosti. Ale ani táto cesta nie je bez problémov. Aj v tomto kaukazskom regióne totiž existujú etnicko-územné spory. Azerbajdžan má s Arménskom konflikt o oblasť Náhorný Karabach, arménsku enklávu na jeho území. Napokon aj spomínaný ropovod arménske územie obchádza. Gruzínsko má napäté vzťahy s Ruskom kvôli separatizmu v Abcházsku a takisto kvôli údajným základniam čečenských povstalcov v priesmyku Pankisi. Toto všetko sú mínusy, ktoré vyvažujú plusy v podobe bohatých kaspických ložísk. O nestabilite regiónu vypovedajú aj nedávne výroky azerbajdžanského ministra obrany o agresívnej politike Arménska, ktorá ohrozuje Západom podporovaný ropovod k tureckému terminálu na brehu Stredozemného mora. Arménska strana nereagovala priamo, ale prezident Robert Kočarian minulý týždeň opäť hovoril o mierovom urovnaní 14 rokov starého sporu okolo Náhorného Karabachu. Pred pár dňami ohrozenie výstavby ropovodu ohlásila aj gruzínska strana. Podľa jej vysvetlenia, ktoré neskôr spochybnili zástupcovia azerbajdžanskej filiálky spoločnosti British Petroleum, diery, navŕtané do jestvujúceho ropovodu, neboli motivované krádežou, ale snahou dokázať západným investorom, že Gruzínsko nie je schopné zabezpečiť efektívnu ochranu ropovodov. Napriek jestvujúcim rizikám, realita je však taká, že bohaté náleziská nerastných surovín sa nachádzajú v hojnom množstve v nestabilných teritóriách. Nie je však nevyhnutnosťou, že takýmito konfliktnými musia aj zostať. Rovnako ako ropa môže byť dôvodom na nepriateľstvo, ekonomické záujmy s ňou spojené môžu krajiny dávať dokopy. Slovom, ropa, ktorá nerozdeľuje, spája.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...