Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       5. február 2003 USA: Projekt vývoja vodíkového pohonu – ciele a otázniky Jaroslav Rozsíval Spojené štáty zvažujú spustenie programu, zameraného na zníženie spotreby tradičných pohonných látok, vyrábaných z ropy. Hnacím motorom tohto projektu je vývoj vozidiel, poháňaných pomocou vodíku. Názory odborníkov na účasť vlády na tomto projekte sa však rozchádzajú. Najmenej od čias Galilea Galileiho vieme, že Zem sa krúti okolo svojej osi a najmenej od polovice dvadsiateho storočia k tomu môžeme bez váhania dodať, že ľudia, ktorí na nej žijú, sa hýbu vďaka rope. Takmer všetok pohyb, obchod a pracovný život prebieha v súčasnosti vďaka fosílnym pohonným látkam: Avšak to, že ropa sa dá čerpať iba tam, kde ju ľudia nájdu, je zároveň príčinou mnohých politických, ekonomických i ozbrojených konfliktov. Ani v prípade irackej krízy tomu nie je inak – ropa bola a je jednou z príčin sporov irackého prezidenta Saddáma Husajna s okolitými krajinami a ropa zostáva aj naďalej dôležitým nástrojom v rukách tých, ktorí ju používajú na presadzovanie svojich politických cieľov. To všetko a aj čosi viac zavinil - chtiac-nechtiac –francúzsky a nemecký vynález výbušného benzínového motora, ktorý je dodnes najpoužívanejším motorovým typom na Zemi. Množstvo paliva, spotrebovaného všetkými motorovými vozidlami na Zemi, predstavuje dnes nepredstaviteľne vysoké číslo – iba Američania spotrebujú 20 miliónov barelov ropy denne. Z toho polovica prichádza do Spojených štátov z dovozu. Vláda prezidenta George Busha predložila preto tohto roku návrh na uvoľnenie miliardy dvesto miliónov dolárov pre potreby vývoja motorov na - vodíkový pohon. Analytička washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Judith Kipperová k tomu dodáva: AUDIO:„Bol by to celkom určite dobrý krok smerom k zvýšeniu dôvery Američanov v pokračovanie začatého výskumu a prípadne ku zmene ich postoja k využívaniu benzínu.“ Samotný nápad výroby motora, využívajúceho ako pohonnú látku vodík, nie je samozrejme prevratnou novinkou, avšak prevratné začínajú byť podmienky pre uskutočnenie tohto nápadu, či skôr nápadov: V súčasnosti totiž jestvuje viacero vývojových typov, ktoré vychádzajú z dvoch rozličných princípov – jeden, ktorý nedávno prezentovala aj nemecká automobilka BMW, vychádza z princípu priameho horenia vodíka s pomocou kyslíku, druhý a pravdepodobne perspektívnejší typ ráta s elektromobilmi, nabíjanými namiesto batérií tzv. palivovými článkami, produkujúcimi elektrickú energiu pomocou vodíka. Cieľom prebiehajúceho výskumu je v prvom rade dopracovať sa k takým výkonom motorov, ktoré dosiahnu podobné parametre, ako motory benzínové, či naftové, a to za podobne nízku cenu. Strategickým cieľom projektu je samozrejme ukončiť dlhoročnú závislosť od krajín, produkujúcich ropu a zároveň výrazne znížiť záťaž životného prostredia. Hovorí opäť Judith Kipperová: AUDIO:„Nemyslím si, že americké spoločnosti sa postavia do čela tohto výskumu, pokiaľ si vláda nestanoví tento cieľ ako jasnú prioritu a upozorní Američanov, že musia pochopiť mieru, akou zamorujú svoje okolie.“ Avšak odborník na enviromentálne záležitosti na Catovom inštitúte vo Washingtone - Patrick Michaels - upozorňuje na negatívny príklad podobnej vládnej iniciatívy z 90. rokov, keď administratíva prezidenta Clintona vyzvala troch amerických výrobcov na vývoj hybridných automobilov: AUDIO:„Títo traja výrobcovia nikdy nepriniesli na trh hybridné auto, ale dvaja iní nezávislí producenti, Toyota a Honda, tak urobili a ľuďom sa ich autá páčia. Takže súkromní investori sa zdajú byť oveľa efektívnejší pri zavádzaní nových pohonných technológií, ako vláda. Nemyslím si, že v prípade vodíkového motora to bude iné.“ Hybridné autá, teda vozidlá na kombinovaný benzínový i elektrický pohon, sú síce ešte stále stratové, ale stále menej a menej. V súčasnosti vyrábané vodíkové autá stoja výrobcov okolo sto tisíc dolárov za kus a výrobné náklady sa bohužiaľ nedarí znižovať. Lenže k vysokým výrobným nákladom treba prirátať aj náklady, spojené so samotnou prevádzkou. Hovorca kalifornskej kancelárie firmy Toyota Sam Butto k tomu dodáva: AUDIO:„Je pred nami ešte ďaleká cesta ohľadom technológie vozidla a jeho cenovej efektívnosti, pričom najproblematickejšia je otázka čerpacích staníc. Dnes máte benzínové stanice na každom rohu, potrebujeme preto vytvoriť sieť staníc na dopĺňanie vodíku.“ Hovorkyňa Toyoty vo Washingtone Martha Vossová však konštatuje: AUDIO:„Myslíme si, že je tu aj miesto pre vládnu iniciatívu, je celý rad záležitostí ohľadom infraštruktúry a harmonizácie po celom svete, ku ktorým sa treba vyjadriť tak, aby svetový trh mal spoločný štandard, na ktorom by sme mohli stavať. Privítali by sme globálnu spoluprácu,“ konštatuje predstaviteľka jednej z najprogresívnejších automobiliek na svete, japonskej Toyoty. Táto firma sa doteraz nikdy nepodieľala na vládou dotovaných výskumných projektoch, i keď podľa Vossovej sa tak stalo iba preto, že ju jednoducho neprizvali k spolupráci. Avšak bez ohľadu na to, akým spôsobom bude výskum vodíkového pohonu pokračovať, bez výraznejšej snahy vedúcich naftárskych koncernov sveta o prestavbu svojich štruktúr smerom k produkcii nových technológií, sa tempo vývoja projektov, zameraných na využívanie obnoviteľných energií, bude vliecť ešte veľmi dlho.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...