Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. február 2003 Zahraniční investori podporujú kroky slovenskej vlády Monika Murová Zahraniční investori, ktorí sa zúčastnili na konferencii prestížneho týždenníka The Economist v Bratislave, podporujú jednotlivé kroky novej slovenskej vlády. Napriek tomu, že očakávajú zlepšenie ekonomickej situácie krajiny, kabinet by mal podľa nich venovať väčšiu pozornosť trom problémom, medzi nimi aj boju s korupciou. Viac už Monika Murová. Už základné témy, ktoré si organizátori 6. okrúhleho stola stanovili pred začiatkom konferencie, dávali jasne najavo, čo zástupcov zahraničných, ale aj domácich firiem zaujíma najviac. Okrem neduhov slovenskej spoločnosti akými sú korupcia a súdnictvo, medzi aktuálne otázky patrili aj avizované reformy či potenciálny prílev nových zahraničných investícií na Slovensko. Cieľom konferencií, ktoré organizuje spoločnosť Economist Conferences v krajinách strednej a východnej Európy, je už tradične snaha sprostredkovať podnikateľom čo najviac informácií o situácii v danej krajine a to priamo od jednotlivých členov vlády. Ešte včera prítomným predstavil priority vlády premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý za základný predpoklad ekonomického rastu krajiny a tým aj celej spoločnosti označil "dôsledne fungujúce, efektívne a transparentné podnikateľské prostredie". Predstaviteľov približne 120 domácich a zahraničných spoločností potom informovali o reformách aj ďalší členovia vlády, napríklad minister práce Ľudovít Kaník, či šéf rezortu spravodlivosti Daniel Lipšic, ale aj guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko. Po dvojdňovom stretnutí s predstaviteľmi Dzurindovho kabinetu a ekonomického sektora zahraniční investori skonštatovali, že politika súčasnej vlády bude mať významný dopad na zlepšenie ekonomickej situácie v krajine. Dá sa tak očakávať zvýšený prílev zahraničných investícií, a to ako v období pred vstupom Slovenska do Európskej únie, tak aj neskôr. Za najdôležitejšiu záležitosť, kvôli ktorej by Slovensko mohlo očakávať zlepšenie ekonomickej situácie, považuje Paul Lewis, ktorý pracuje pre Economist Intelligence Unit v Londýne, udržanie stabilného ekonomického prostredia. AUDIO: "A to znamená mať istotu, že deficit rozpočtu a jeho parametre sú v súlade alebo sa približujú maastrichtským kritériám. Po druhé to znamená, že musíte udržať pomerne stabilnú menu. A napokon operatívne ekonomické prostredie. Myslím tým väčšiu flexibilitu legislatívy a samozrejme, zdokonaľovanie infraštruktúry, ktoré by umožnilo viac priamych investícií." Napriek mnohým pozitívam zahraniční analytici upozornili na tri základné problémy. Slovenská vláda by podľa nich mala intenzívnejšie bojovať proti korupcii a to na všetkých úrovniach spoločnosti. Zároveň by mala dôslednejšie a účinnejšie implementovať legislatívu a napokon prijímať opatrenia, ktoré by zlepšili mobilitu a flexibilitu pracovnej sily. Ďalším problémom, ktorý vyplynul z diskusie s investormi, je fakt, že sa o Slovensku vie v zahraniční veľmi málo. Jeden z prítomných podnikateľov napríklad vyhlásil, že Slovensko patrí medzi "najzáhadnejšie krajiny v strednej Európe". Investori skonštatovali, že pokiaľ ide o prezentáciu krajiny, je slovenská vláda navonok málo aktívna. Napriek tomu sa však dá jednoznačne povedať, že za posledné roky sa imidž Slovenska výrazne zmenil. Špeciálne za posledných 6 mesiacov, kedy Slovensko dostalo pozvánku do NATO aj Európskej únie, a aj kvôli voľbám, po ktorých sa podarilo zostaviť proreformnú vládu. Opäť Paul Lewis: AUDIO: "Ak vláda bude pokračovať vo svojom zložitom reformnom programe, myslím, že imidž Slovenska bude jedným z najjasnejších v Európe, najmä medzi stredoeurópskymi krajinami. A myslím, že Slovensko má potenciál byť skutočnou hviezdou v EÚ, samozrejme, za predpokladu, že vláda bude pokračovať v tom, čo začala." Pokiaľ ide o korupciu, ktorú Slovensku zahraničie pravidelne vyčíta, tá síce je podľa analytikov problémom, je však typický pre všetky stredoeurópske postkomunistické krajiny. Preto sa nedomnievajú, že by mal do budúcna byť vážnou prekážkou pre ďalší prílev zahraničných investícií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...