Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. marec 2003 Odhad dôsledkov vstupu SR do EÚ prináša niekoľko rizík Monika Murová Ministerstvo financií predložilo správu o predpokladaných dôsledkoch vstupu Slovenska do Európskej únie na verejné financie a to v najbližších troch rokoch. Hoci ide len o predbežný odhad, existuje niekoľko rizík, ktorý môžu finančnú situáciu krajiny v nasledujúcich rokoch skomplikovať. V tému pokračuje Monika Murová. Úvodná matematická rovnica Miklošovej správy sa zdá byť jednoduchá a na prvý pohľad aj priaznivá pre budúce financie Slovenska. V nasledujúcich troch rokoch sa príjmy krajiny odhadujú na úrovni takmer 90 miliárd korún, príspevky do spoločnej europokladničky by mali tvoriť takmer 43 miliárd korún, čistý zisk by mal byť teda viac než 46 miliárd. Ibaže rovnica má na strane mínusov aj svoje pokračovanie. Ďalších 25 miliárd bude musieť ísť na spolufinancovanie projektov, a minimálne 6 a pol miliardy na priame platby poľnohospodárom. Suma sumárum tak budú celkové výdavky až takmer 75 miliárd korún a zisk nebude väčší než 15 miliárd. Tu sa síce logická matematická rovnica končí, pokiaľ však ide o realitu na budúce tri roky, tá môže byť aj napriek týmto výpočtom napokon celkom iná, a treba dodať, že skôr horšia. Aj sám minister financií Ivan Mikloš totiž jasne skonštatoval, že ide iba o odhady. Najväčším rizikom, ktoré ovplyvní napokon celkové čísla bude totiž suma, ktorú krajina získa z eurofondov a to na základe kvalitne pripravených projektov, čo je však stále slovenská slabina. Keďže až 70% príjmov z únie bude podľa odhadov viazaných práve na projekty, Mikloš zdôraznil: AUDIO: "Považujeme za kľúčovo dôležité, aby administratívne kapacity pre prípravu a realizáciu projektov boli čo najlepšie pripravené a vybudované, pretože v tej miere, v akej tieto kapacity a následné projekty budú pripravené, v takej miere sa podarí čerpať prostriedky." Mikloš zatiaľ neupresnil konkrétne opatrenia. Je ale jasné, že bez novely zákona o štátnej službe, ktorá umožní predovšetkým lepšie platy pre úradníkov, ktorí sa rozhodnú venovať európskej agende, to nepôjde. Hoci jeden z novinárov oponoval, že to bude stáť nemalé peniaze, Mikloš vyhlásil: AUDIO: "Ak sa nebude investovať do tejto oblasti, môže SR prísť o rádovo väčšie zdroje." Ďalšie mínusy môžu priniesť do štátnej kasy požiadavky poľnohospodárov. Mikloš im síce navrhol na budúci rok priame platby z rozpočtu vo výške 40% priemeru krajín pätnástky, už sa však nechali počuť, že ich uspokojí 55%, čo by znamenalo najvyššiu možnú sumu z rozpočtu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...