Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. apríl 2003 Bunker Saddáma Husajna postavila nemecká firma Ján Šalgovič, Mníchov Denník Die Welt uverejnil zaujímavý článok o bunkri Saddáma Hussajna. S jeoh obsahom Vás oboznámi náš stály spolupracovník Ján Šalgovič. Karl Bernd Esser je majiteľom firmy, ktorá stavia bunkre. Korene podniku Sheltex siahjú do roku 1939. Esserovské bunkre sú také žiadané, že začiatkom 80tych rokov zavítali do mníchovskej centrály emisári mimoriadneho pozoruhodného zákazníka: irackého prezidenta. Saddám Hussajn poveril firmu Sheltex, aby mu postavila bunker, ktorý by odolal aj náporu najničivejších bomb. Irak sa nachádzal v horúcej fáze vojny proti Iránu a bagdadský diktátor sa zrejme starostil o svoj život. 45-ročný Karl Bernd Esser povedal denníku Die Welt, že „išlo o lukratívnu zakázku“. A jeho firma sa pustila do práce: plánovala, stavala a radila pri inštalácii ochranných priestorov v Saddamovom paláci neďaleko rieky Tigris. Stavba je jednou obrovskou baštou, ktorá je v stave odolať každej bombe. Esser dokonca podčiarkuje, že aj atómovej, pokiaľ pravda nepadne priamo na palác. Die Welt našiel aj chorvátskeho robotníka Toniho; priezvisko z bezpečnostných dôvodov neuviedol. Toni síce nestaval priamo Saddamov bunker. Zúčastňoval sa však na stavbe palácu irackého prezidenta. Konštatuje, že už vtedy, v prvej polovici 80tych rokov, bol palác jednou veľkou pevnosťou. Saddám Husajn sa spoliehal na juhoslovanských robotníkov, lebo dobre vychádzal s Josipom Brozom Titom, dlhoročným belehradským vládcom. 42-ročný robotník, ktorý dnes žije vo švajčiarskom Bazileji, zdôrazňuje, že na stavbe nesmel pracovať nijaký Iračan, iba zahraniční robotníci; ale aj tí podliehali rotačnému systému, aby nikto nevedel, ako kompletná stavba vyzerá. Na 28 metrov vysoké steny paláca sa spotrebovalo gigantické množstvo betónu; a to už nehovoríme o bunkri. Tento má, podľa údajov na webovej stránke firmy Sheltex, pôdorys o veľkosti 1800 metrov štvorcových, bol postavený podľa medzinárodných noriem a stál dovedna 66 miliónov dolárov. V ďalšom sa na stránke spomína, že prezidentský bunker vydržal masívne bombardovanie Spojencov počas vojny v roku 1991 a poskytol jeho obyvateľom bezpečnosť pre náletmi. Karl Esser je podľa denníka Die Welt presvedčený, že bunker nie je možné zničiť bombardovaním. Treba ho dobyť útokom. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sa iracký diktátorský režim zrútil pod americkým tlakom ešte predtým, než by malo dôjsť k boju muža proti mužovi. Určite si to želá aj staviteľ saddámovského bunkra, Karl Bernd Esser a jeho firma Sheltex.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...