Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       19. apríl 2003 Obnova Iraku: obnova zdravého rozumu? Ivan Štulajter Rýchla porážka irackej armády a pád Husajnovej diktatúry potvrdzujú tie predpovede analytikov, ktoré hovorili o tom, že oveľa väčším problémom ako samotné boje na frontoch budú boje na poli ekonomickej a politickej obnovy krajiny. Text: Odborník na riešenie problémov povojnovej rekonštrukcie krajín, Sultan Barakat, pôsobí na britskej univerzite v Yorku a irackú povojnovú realitu vidí takto: AUDIO: „Teraz je najdôležitejšia bezpečnosť a stabilita. Ak bude splnená táto úloha, potom sa spojenci budú musieť pustiť do riešenia otázok prosperity pre tých, ktorí trpeli či už v dôsledku vojny alebo niekoľkoročných sankcií a ekonomických ťažkostí.“ Pomenujme hlavné problémy irackej ekonomiky. Hoci v 60. a 70. rokoch minulého storočia vykazovala relatívne úspechy, potom to s ňou už išlo dolu vodou. Husajnova ekonomická doktrína vychádzala z centrálneho plánovania. Bol to model dôverne známy z východnej Európy. Hromada byrokratických inštitúcií a direktív, rozsiahle štátne vlastníctvo, umelo udržiavaná domáca mena. Aj dôsledky sú dôverne známe. Nedostatková ekonomika, čierny trh tovarov, valút, korupcia a celkové ekonomické zaostávanie. Opäť má slovo analytik Sultan Barakat: AUDIO: „Irak mal členité a centralizované hospodárstvo, veľké množstvo podnikov vlastnil štát. Štát mal tiež pod kontrolou dovoz a vývoz.“ Irackej ekonomike riadne pustila žilou osemročná vojna s Iránom a nakoniec sankcie OSN ako dôsledok irackej invázie do Kuvajtu, ktorú zastavila medzinárodná aliancia začiatkom 90. rokov minulého storočia. Slovom, Husajnov totalitný socializmus doviedol krajinu s druhými najväčšími zásobami ropy na svete na mizinu. Nie je na tom však nič čudné. Do ekonomickej mizérie a chudoby vohnali milióny obyvateľov bez výnimky všetky komunistické režimy na svete. V blahobyte si žila iba mocenská špička. Životné podmienky Iračanov boli oveľa horšie, ako to vykazovala oficiálna štatistika, pretože celkové dáta vychádzali z hrubého domáceho produktu a ten bol „rozpisovaný“ na celú populáciu. Sankcie OSN však tvrdo dopadali práve na obyčajných ľudí. Ako upozorňuje londýnska analytička Hana Farhanová v súvislosti s upadnutým irackým bankovníctvom: AUDIO: „Banky sú v absolútnom kolapse. Potrebujú skutočnú ´generálnu opravu´. Sú podkapitalizované. Boli nastavené tak, aby slúžili záujmom mocenskej elity.“ Tak ako je veľkým problémom revitalizácia komerčného bankovníctva, v kolapse sa nachádza aj centrálne bankovníctvo. Znehodnotená Iracká mena je k ničomu a bude potrebné zaviesť stabilnú menu. Ponúka sa viac alternatív. Jednou z nich je takzvaná „euroizácia“ Iraku po vzore Čiernej hory. Tá totiž ako platidlo prevzala euro. Možností je ale viac: dolarizácia, návrat k indickej rupii, ktorá kedysi platila v Iraku, alebo zavedenie úplne novej irackej meny. Rovnako ako v prípade bývalého Sovietskeho zväzu a jeho satelitov výsledkom irackého dirigizmu je obrovská zadlženosť. Celkové záväzky Iraku voči zahraničným subjektom sa pohybujú na úrovni 400 miliárd dolárov. Je jasné, že časť z nich sa nikdy nesplatí, no napriek tomu len ťažko bude možné dosiahnuť ich celkové anulovanie. Veľkí veritelia Iraku, akými sú napríklad Rusko, Francúzsko a Nemecko už dali najavo neochotu odpísať iracké dlhy. Pripúšťajú však aspoň ich reštrukturalizáciu. Ak to zhrnieme, zahraničné dlhy, nefungujúce bankovníctvo, znehodnotená mena, chátrajúci ropný priemysel, všadeprítomná chudoba a do toho všetkého zrútená štátna správa, všeobecný chaos a neporiadok, etnické a náboženské napätia a zároveň veľké nádeje, vkladané do pomoci z vonka – to je okruh problémov, s ktorými sa bude v najbližších dňoch, mesiacoch a rokoch boriť iracká spoločnosť. A s ňou, keďže sa Irak má stať výkladnou skriňou západom presadenej liberálnej demokracie na Blízkom východe, sa bude boriť aj medzinárodné spoločenstvo. Možno len dúfať, že to bude úspešnejšia „borba“ ako v Afganistane či v Bosne a Hercegovine. Je totiž isté, že príjmy z ropy a z uvoľnených irackých fondov, ktoré boli doteraz zmrazené v zahraničí, pokryjú len časť nákladov na obnovu. To, čo je pre prosperitu občanov rozhodujúce, sa totiž musí uskutočniť v hlavách Iračanov. Tieto „ozdoby tela“ však nie sú vždy pripravené na zmenu. Obyvatelia východnej Európy by o tom mohli dlho rozprávať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...