Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       15. máj 2003 Po roku 1990 sa zmenil prístup k sociálnym systémom v postkomunistických krajinách Eva Reiselová Medzinárodná organizácia práce vypracovala štúdiu, v ktorej sa snažila zmapovať vývoj sociálnych systémov v postkomunistických krajinách. Vybrala si tri - Maďarsko, Poľsko a Českú republiku, ale mnohé zo záverov týchto troch krajín platia aj pre zvyšok transformujúcich sa krajín. Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú jednotlivé krajiny, povie Eva Reiselová. Expertky Medzinárodnej organizácie práce sa zamerali predovšetkým na dve oblasti. V prvej sledovali rodinné dávky, starostlivosť o deti a v druhej dôchodkový systém. Dá sa povedať, že najmenšími zmenami prešla Česká republika. Napríklad kým pred úpravou vyplácania rodinných dávok malo na ne nárok 97 percent rodín, po zmene 94 percent. Vo všetkých sledovaných krajinách sa vlády snažili s menším či väčším úspechom realizovať reformy. A vo všetkých sa prejavili isté spoločné črty. Napríklad - rodinnými dávkami sa už nesnažia nahradiť príjem, ale zmierniť chudobu. Všetky sa rovnako usilujú podporovať mnohodetné rodiny. Hovorí expertka Medzinárodnej organizácie práce Silke Steinhilber: AUDIO: "Politicky často diskutovaná bola táto podpora práve napríklad v Poľsku a Maďarsku. Cieľom tohto opatrenia predovšetkým v Poľsku a v Maďarsku bola snaha upraviť nízky populačný rast." Ďalšou zmenou je zrovnoprávnenie mužov a žien pri čerpaní materskej dovolenky. Kým v predchádzajúcom období to bola výslovne doména žien, v súčasnoti majú všade rovnakú možnosť i muži. Využívajú ju nepatrne. Aj preto, že stereotypy vládnu nielen vo vedomí ľudí, ale aj zamestnávateľov. Muž je živiteľ rodiny, musí mať vyšší plat. Ak teda muž ostane na materskej, rodinný rozpočet klesne viac ako keď ostane doma žena. V dôchodkových sytémoch prešlo najradikálnejším vývojom Poľsko. Hovorí jedna z autoriek štúdie Elaine Fultz: AUDIO: "Vo všetkých troch krajinách boli ženy v socializme zvýhodňované, čo sa týka veku odchodu do dôchodu. Napríklad v Českej republike od troch do siedmich rokov podľa počtu detí, v Maďarsku to bolo pať rokov a v Poľsku tiež päť rokov." Tieto zvýhodnenia sa rušia, vek mužov a žien sa postupne vyrovnáva, čo znamená, že rastie iba ženám, keďže pred reformou odchádzali do dôchodku skôr ako muži. No v projekcii každej krajiny je následné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku všetkých. Obidve expertky Medzinárodnej organizácie práce upozorňujú na jedno riziko: človek si ukladá svoje peniaze na osobný účet, potom mu poisťovňna podľa priemernej dĺžky dožitia vypočíta anuitu, teda mesačný dôchodok. Ak budú pre jej výpočet iné tabuľky pre mužov a ženy, môže sa stať, že žena a muž, ktorí robili rovnako dlho a odvádzali rovnaké poistné z rovnakých miezd, budú mať rozdielne dôchodky. Ženy podstatne menšie. Na Slovensku ešte táto otázka v rámci reformy dôchodkového zabezpečenia nie je uzavretá. Predpokladá sa však, že tu sa bude vypočítavať anuita podľa jednej tabuľky. Takéto rozhodnutie už prijali aj v Lotyšsku, Chorvátsku, Maďarsku, v Poľsku sa zatiaľ politici nedohodli. Podľa Elaine Fultz by nemali byť rozdiely medzi mužmi a ženami. "Mali by sme dať nižšie dôchodky nefajčiarom, lebo žijú dlhšie, bohatým, lebo žijú dlhšie?" - pýta sa. A potom si odpovedá: AUDIO: "Z pohľadu verejného záujmu by sme sa mali všetci nachádzať na palube jednej lode - muži i ženy, zdraví i chorí, mladí i starí. " Elaine Fultz to považuje to za slušné a férové.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...