Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 8. august 2008       20. máj 2003 Klesajúci dolár – pohroma pre Európu? Jaroslav Rozsíval / Andrew Tully Hodnota dolára sa v týchto dňoch dostala na takmer rekordné minimum voči euru. Jedným z vedľajších dôsledkov tohto stavu je aj zdraženie európskych výrobkov na americkom trhu. Najnovšie rozhodnutie kabinetu prezidenta Busha upustiť od podpory silného amerického dolára otvára otázku, či sa chce Biely dom pokúsiť oživiť americkú ekonomiku na konto starého kontinentu. Americký minister financií John Snow vyhlásil v nedeľu pred svojimi kolegami zo skupiny siedmych priemyselne najrozvinutejších krajín a Ruska, že pokles hodnoty dolára je vcelku mierny a že hodnotu americkej meny by mal v prvom rade určiť svetový trh. Faktom je, že kurz dolára oproti euru dosiahol v posledných dňoch svoju pôvodnú hodnotu z januára 1999, teda dolár 17 centov za euro. Podľa ekonómov by takýto stav mohol mať blahodárny účinok na rast amerického exportu a pokles cien amerických výrobkov na európskom trhu. Podľa Petera Locka, profesora ekonómie na Univerzite Georgea Washingtona vo Washingtone, by sa tým zároveň vyrovnala jestvujúca obchodná nevyváženosť na americkom trhu: Audio: „Stále tu máme obchodnú nevyváženosť, takže by ste mohli povedať, že dolár by mal klesnúť, aby sme sa jej zbavili. Podľa tradičnej teórie medzinárodného obchodu by mal dolár klesať tak dlho, pokým Spojené štáty nebudú musieť kupovať viac tovaru, ako predávajú.“ Ibaže, ako dodáva profesor Locke, Spojené štáty nevyvážajú iba tovar, ale aj služby – a to v oveľa väčšej miere ako Európania. Pokles dolára by v tomto prípade nemusel znamenať automaticky aj vyrovnanie obchodnej nevyváženosti, vzhľadom na zložitejšie určovanie cien služieb na rozdiel od tovaru. A okrem toho dovoz lacnejšieho amerického tovaru do Európy by mohol priniesť až nebezpečné znižovanie spotrebiteľských cien, čo by mohlo mať neblahý vplyv na vývoj hospodársky vyspelých krajín, ako Nemecko. Takýto stav trvalého znižovania cien, ktorý nazývame deflácia, viedol už raz ku svetovej hospodárskej kríze, a to v 30.rokoch minulého storočia. Podľa Lockeho však súčasné rozhodnutie americkej administratívy nezasahovať do vývoja hodnoty dolára neprinesie Európe zhoršenie ekonomickej situácie. Americké ministerstvo financií ani americká centrálna banka nemajú podľa Lockeho žiadnu reálnu možnosť zabrániť znehodnocovaniu dolára vzhľadom na jestvujúcu prevahu globálnych ekonomických síl: Audio:„ Nie sme v izolácii. Spojené štáty nehýbu dolárom o nič viac, ako Thajsko nehýbe svojim bahtom. Je tu oveľa viac hráčov, nemôžete už jednoducho kontrolovať svoju menu. To je globálna ekonómia.“ Popredný americký ekonóm však tvrdí, že po desaťročia sa ekonómovia, vlády a centrálne banky márne snažia pochopiť, či manipulovať svetovú ekonomiku. Preto sa čím ďalej tým menej uchyľujú k politike, ovplyvňujúcej hospodárstvo. Predseda Catovho politologického inštitútu vo Washingtone, William Niskanen tvrdí, že rozhodnutie ministra Snowa prenechať hodnotu dolára svetovému trhu je správne. Podľa Niskanena síce netreba podceňovať vplyv americkej ekonomiky na svetové hospodárstvo, avšak na riziko deflácie v Nemecku vplýva podľa neho aj viacero iných činiteľov. V prvom rade je to podľa Niskanena konzervatívna fiskálna politika Európskej centrálnej banky, ktorá bola vždy veľmi striktná voči inflácii, teda znehodnocovaniu peňazí. Avšak v prípade nástupu znižovania cien je Európska centrálna banka takmer bezmocná. Hovorí William Niskanen: Audio:„Riziko deflácie je problém, ktorý je dôsledkom mierne úzkostlivého správania sa Európskej centrálnej banky, ale aj podstatnej charakteristiky spoločnej euro-meny, vďaka ktorej nemôže banka zasahovať v podmienkach jednotlivých štátov.“ To znamená, že Európska centrálna banka nemôže na rozdiel od centrálnej banky Spojených štátov zasahovať v prípade, že v jednej z krajín eurozóny vypukne deflácia, zatiaľ čo v Spojených štátoch môže Federálna centrálna banka vydať príkaz k tlačeniu väčšieho množstva peňazí. Európsky parlament zase nemôže rozhodnúť o balíku ekonomickej pomoci jednej krajine eurozóny, zatiaľ čo americký Kongres tak v prípade problémov jedného zo štátu svojej únie urobiť môže. Jestvujúce rozdiely v pružnosti americkej a spoločnej európskej fiskálnej politiky sú preto v prvom rade výzvou pre európskych politikov. Rozhodujúci krok pri riešení spomenutých problémov musia totiž aj podľa citovaných amerických analytikov urobiť v konečnom dôsledku politici – ako americkí, tak aj európski. Spotrebitelia zase nesmú prestať nakupovať (čo sa bohužiaľ veľmi často stáva aj v prípade pokračujúceho klesania cien). Kľúč k ich rozhodnutiu však majú aj naďalej v rukách politici a ich viera vo svetovú ekonomiku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...