Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       6. jún 2003 Poliaci idú hlasovať o vstupe do EÚ Daniel Raus V susednom Poľsku sa koná počas víkendu referendum o vstupe do Európskej únie. Aby bolo platné, musí sa ho (podobne ako na Slovensku) zúčastniť 50 percent občanov. S tým súvisia obavy, či sa skončí úspechom. Azda aj preto prebiehala v Poľsku burcujúca proeurópska kampaň. Po Malte, Slovinsku, Maďarsku, Litve a Slovensku prichádza na rad Poľsko. Jeho voliči majú odpovedať na otázku, či chcú vstúpiť do Európskej únie. Ak by sa všetci zúčastnili, odpoveďou by bolo jasné „áno“. Podobne ako na Slovensku je však hlavnou otázkou, koľkí z necelých 30-tich miliónov registrovaných voličov zostanú radšej doma. Všetky predchádzajúce referendá boli úspešné a skončili sa kladnou odpoveďou. Poľsko je pritom osobitne sledované, a to z viacerých dôvodov. Ako hovorí Dan Keohane z londýnskeho Centra pre európske reformy, poľský výsledok môže ovplyvniť rozhodovanie u ďalších kandidátov. AUDIO: „Ak povedia Poliaci áno, pro-európsky tábor nadobudne značnú silu pri ďalších hlasovaniach, takže by ich to malo ovplyvniť. Ak povedia nie, bude to zlé nielen pre Poľsko, ale aj pre referendá v ďalších krajinách“. Dodajme, že už o týždeň (v piatok 13. a v sobotu 14.) sa bude hlasovať v Českej republike, kde euronálady nemožno označiť ako nadšené. Dan Keohane upozorňuje aj na ďalší dôvod, prečo je Varšava na Západe pozorne sledovaná: AUDIO: „Poľsko je veľká krajina, najväčšia zo všetkých kandidátov, je s ním teda spojená určitá symbolika. Mnoho ľudí spája tiež Poľsko s pádom komunizmu, ktorý - či už správne alebo nesprávne – pripisujú hnutiu Solidarity“. Poľsko je najväčším z desiatich kandidátov. Jeho 40 miliónov obyvateľov bude v Európskej únii predstavovať silu napríklad Španielska. Horšie je to s jeho hospodárstvom a hlavne poľnohospodárstvom, ktoré potrebuje bolestivé reformy. Váha Varšavy je však aj politická, najmä po vojne v Iraku, kde bojovali poľskí vojaci spolu so spojencami. Propagačná kampaň bola zameraná na výhody členstva. Na voličov apelovali známe osobnosti, od pápeža Jána Pavla II., cez domácich katolíckych biskupov či nemeckého kancelára Schroedera až po írsku prezidentku Mary McAleeseovú. Mimochodom, tá povedala, že zostať doma by znamenalo dať facku do tváre tých, ktorí bojovali za slobodu. Referendum podporil nepriamo aj americký prezident Bush, ktorý počas návštevy minulý víkend podčiarkol, že budúcnosť Poľska je v Európe. Na adresu vládnej kampane sa však ozýva kritika. Hovorí poľský politológ Antoni Kaminski: AUDIO: „Hlavnou chybou vládnej propagandy je predpoklad, že treba hovoriť iba o materiálnych výhodách. Ľudia sú ale realisti. Vedia, že situácia sa až tak rýchlo nezlepší. Podľa mňa ale rastie pocit, že je to jediná šanca do budúcnosti“. Kaminski dodáva, že obavy z únie panujú najmä v západnej časti krajiny, na územiach, ktoré patrili kedysi Nemecku, a to aj napriek faktu, že Berlín si nič nenárokuje: AUDIO: „Obavy sa týkajú najmä desiatich až pätnástich miliónov ľudí, žijúcich na území, kde bolo pred rokom 1945 Nemecko. Väčšina z nich bola presťahovaná z terajšej Ukrajiny, Bieloruska či Litvy“. Ak by do volebných miestností neprišlo požadovaných 50 percent voličov, referendum by nebolo platné, ale situáciu môže zachrániť hlasovanie v Sejme. Za vstup do únie by však museli dvihnúť ruku dve tretiny jeho členov v oboch komorách, čo v súčasnej situácii menšinovej a nepopulárnej vlády Leszka Millera nemusí byť až také jednoduché. Jedným slovom, vláda sa počas nadchádzajúceho víkendu trocha zapotí. Takže, videné slovenskými očami, možno iba sucho poznamenať: dobre, že už je to za nami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...