[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[ekonomika]

6. jún 2003

Štipendiá sa do životného minima nezapočítajú

Eva Reiselová

Životné minimum je istá finančná hranica, pod ktorú keď sa človek dostane, ocitá sa v hmotnej núdzi a začne mu pomáhať štát. No neznamená to automaticky, že dostane toľko, koľko je aktuálna výška minima. Viac povie Eva Reiselová:


Vždy v júli sa stanoví presná suma životného minima na najbližší rok. Pri posudzovaní, či človeku patrí nárok na sociálnu dávku, sa sčítajú príjmy rodiny. A zákon presne stanovuje, čo do tohto súčtu patrí alebo nie. Napríklad nepatria rodinné prídavky a ani v budúcnosti patriť nebudú. Iná vec sú študentské štipendiá - tie sa zarátavajú, čo chudobej rodine študenta nepomáha. Aj v súvislosti s chystanou novelou vysokoškolského zákona a možnými príspevkami na štúdium, dal poslanec Smeru Robert Madej iniciatívny návrh novely zákona o životnom minime. Ide v nej o to, aby sa sociálne štipendiá vysokoškolákov nezaratávali do príjmu pri určovaní, či rodina je alebo nie je pod hranicou životného minima. V súčasnosti je jeho novela v parlamente. Štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý konštatuje:

AUDIO: "Povedzme, že dnes máte chudobnú rodinu, ktorá je na dávkach a jej dieťa je na vysokej alebo na strednej škole a dostáva prospechové, alebo sociálne štipendium, alebo niktoré iné, tak v podstate by sa dnes stalo, že o to sa znižuje zvyšku rodiny sociálna dávka. To nepovažujeme ani my ani poslanec Madej za vhodnú situáciu. "

Je to isté, štatisticky objektivizované číslo minimálnych životných nákladov. Výšku životného minima pre jednotlivca od 1. júla 2003 definuje Miroslav Beblavý:

AUDIO: "Je to 4210 pre jednotlivca, 2940 v prípade ďalšej plnoletej osoby spoločne posudzovanej a 1910 korún v prípade detí."

Čiže, trojčlenná rodina od 1. júla, ak nedosiahne spolu mesačný príjem 9140 korún, ocitne sa v hmotnej núdzi a môže dostať príspevok od štátu. Podľa návrhu zákona o hmotnej núdzi k základnej dávke môže pribudnúť ešte aktivačná a ochranná. Tento na prvý, aj na druhý pohľad zložitý systém opäť na príklade uvedie Ildikó Polačeková z ministerstva práce:

AUDIO: "Naprílad dvojica s dieťaťom. Predpokladajme, že otec je nezamestnaný, matka je invalidná a dieťa nezaopatrené. Výška nároku na dávku bude 3210 korún. Nezamestnaný otec bude mať nárok na aktivačný príspevok ak sa bude aktívne podieľať na riešení svojej situácie. To znamená, že sa mu prizná aktivačný príspevok vo výške 800 korún. Ak splnia nárok na uznanie príspevku na bývanie, prizná sa im 1330 korún a invalidnej manželke sa prizná ochranný príspevok 800 korún. Tieto nároky sa sčítajú - bude to 6140 korún. Ak má matka 3000 korún invalidný dôchodok, ten sa z nároku odčíta a štát doplatí 3140 korún."

Okrem toho rodina dostane 500 korún rodinný prídavok na dieťa. Ak parlament zákony o životnom minime i hmotnej núdzi podporí, účinné budú od 1. januára budúceho roka. Výška životného minima sa však zmení opäť až v júli 2004.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print